Hohe Wand - Wienersteig / Fredsteig

Krajina: Rakúsko
Typ: Viacdĺžkové lezenie
Obtiažnosť: Wienersteig 3+ a Fredsteig 4+
Topo a info: thomasbehm.at alebo bergsteigen.com alebo Alpinkletterführer Hohe Wand (cesta č.102 a cesta č.97)
Parkovanie: 47.80589383620996, 16.0045496102046

Viacdĺžkovú cestu Wienersteig, ktorá sa nachádza v mojej obľúbenej juhozápadnej časti Hohe Wandu, som mal v hľadáčiku už dlhšie. Podľa topa však mala viac než 10 dĺžok a na takú srandu sa parťák nezháňa ľahko. O to viac ma potešilo, keď som vo fóre HK Friends uvidel príspevok od Jančiho, že by tam chcel ísť. Neváhal som ani minútu a hneď som mu písal, že sa určite rád pridám.

Cesta Wienersteig je ultraklasika, ktorú ako prvý vyliezol Dr. Alois Wildenauer okolo roku 1912. Vedie cez jaskyňu Wienerhöhle, rampu s platňou Wienerplatte a končí na platforme zvanej Große Kanzel. Tam je umiestnený aj kríž, okolo ktorého som prechádzal, keď som sa vracal z ferraty Wildenauersteig alebo z vežičky Baumgartnerturm.

Popri ceste Wienersteig, značenej červenými bodmi, vedie aj o čosi náročnejšia cesta Fredsteig, značená modrými bodmi. Dĺžky v oboch cestách sa dajú takmer ľubovoľne kombinovať a túto vlastnosť sme nakoniec využili aj my.

Ale poďme pekne poporiadku…

V sobotu ráno sme krátko pred deviatou zaparkovali na platenom parkovisku pri penzióne Seiser Toni, pretože bezplatné miesta v tom čase už boli obsadené. Po červenej turistickej značke sme vyrazili pod stenu a s pomocou aplikácie mapy.com sme prvú dĺžku Wienersteigu našli na prvú šupu, bez akéhokoľvek blúdenia.

Pár sekúnd po nás k ceste dorazila aj zmiešaná dvojica zo Švajčiarska. Keď sa pochválili, že Wienersteig idú liezť už druhýkrát, bez váhania sme ich pustili pred seba. Kým vyliezli prvú dĺžku, Janči mi ukázal, ako sa dá okolo stromu urobiť štand z lana. Táto technika bola pre mňa nová a v ten deň som ju aj viackrát využil.

Prvú dĺžku som ťahal ja, druhú Janči, tretiu zase ja a vlastne sa nám podarilo počas celého výstupu ideálne striedať. Cesta bola v kľúčových miestach doistená borhákmi a bol popri nej aj dostatok borovíc. Tie sme hojne využívali nielen na štandovanie, ale aj na postupové istenie.

V úvodných dĺžkach mi stačili nástupovky, no pod jaskyňou som bez rozmýšľania vytiahol lezky. V tope síce bola pre túto časť uvedená obtiažnosť iba 3+, no to bola tzv. hohewandská stupnica 🙂. Ja osobne by som sa jej nebál zadeliť aj V UIAA a tento názor so mnou zdieľal aj kolega zo švajčiarskeho tímu.

Pri vyliezaní z jaskyne nás čakala prvá komplikácia - v členitom teréne sa nám zaseklo lano. Ja som istil z jaskyne, stále som mal pri sebe pár metrov lana a myslel som si, že Janči čaká, kým Švajčiari uvoľnia štand. Janči však už istil z vlastného štandu nad jaskyňou a divil sa, prečo neleziem. Po chvíli mi zavolal a keď zistil, čo sa deje, problém operatívne vyriešil. Odniesol som si z toho ponaučenie, že v členitom teréne sa oplatí skracovať dĺžky tak, aby sa lezci navzájom videli alebo aspoň počuli.

Hneď nato však prišla aj druhá komplikácia - nad jaskyňou bola zápcha. Pred Švajčiarov totiž po súbežnej ceste Fredsteig doliezlo ešte jedno družstvo, a tak sme už na štandy nečakali ako druhí v poradí, ale ako tretí. Jančimu sa to nepozdávalo a navrhol, že budeme ďalej pokračovať po ceste Fredsteig. Tá bola síce o čosi ťažšia, no bola úplne voľná.

Prvú dĺžku z Fredsteigu ťahal Janči a pri jej doisťovaní slučkami doslova čaroval. Druhú, ľahšiu dĺžku z Freidsteigu som ťahal ja a aplikoval som na nej moju obľúbenú techniku “kadiaľ pustí”. Väčšina lezcov by si ale predo mnou asi odpľula, pretože som liezol viac po strome než po skale 💩.

Na záverečnom hrebeni sme sa rozhodli pre súčasný postup na skrátenom lane. Uvítal som to s nadšením, pretože túto techniku som naposledy používal na tatranskom kurze, čiže takmer pred dvoma rokmi. Po pár desiatkach metrov sme súbežne došli pod vrcholový kríž, kde nás čakala extrémne vyšmýkaná stienka. Vyliezli sme ju teda s maximálnou obozretnosťou a kombinácia ciest Wienersteig/Fredsteig bola za nami.

Vrcholová plošina pri chate Wilhelm Eichert Hütte nám poskytla príjemný priestor na oddych. Najedli sme sa, pobalili sme si výbavu a po modrej turistickej značke sme zišli dolu k autu zaparkovanému pri penzióne Seiser Toni.

Čo dodať na záver? Snáď len toľko, že to bol skvelý deň. Počasie vyšlo na jednotku s hviezdičkou, od skúseného Jančiho som sa naučil viacero nových vecí a Wienersteig ma doslova očaril. Pevne verím, že sa mi naň ešte podarí vrátiť a že si ho budem môcť zopakovať celý bez odbočiek na Fredsteig.

Update: Vrátil som sa už o dva týždne a rampa s platňou Wienerplatte, ktorú sme obišli cez Fredsteig, bola naozaj luxusná.

P.S. Pokiaľ ide o výbavu, mali sme so sebou 50 metrové dvojičky, 9 klasických expresiek, 6 horských expresiek, približne 15 slučiek, karabíny na budovanie štandov, sedáky, hruďáky, prilby a lezečky.

P.S. Čo sa časov týka, z parkoviska sme vyrazili o 9:00, liezť sme začali o 10:00, v jaskyni sme boli o 12:00 a na vrchole o 14:45. K autu sme pohodovým tempom dorazili o 16:30. Určite sa to dá zvládnuť aj rýchlejšie, no my sme sa nikam neponáhľali.

Komentár mi môžeš nechať na Instagrame alebo mi ho môžeš poslať na e-mail.