Wildenauersteig - Absolútny skvost

Krajina: Rakúsko
Typ: Via ferrata
Obtiažnosť: D
Topo a info: bergsteigen.com alebo ferrataguide.com
Parkovanie: 47.80589383620996, 16.0045496102046

V sobotu poobede som sa spontánne rozhodol, že si v nedeľu odskočím na Hohe Wand obzrieť ferratu Gebirgsvereins a ak budem vládať, tak aj ferratu Wildenauersteig. Cestu som si naplánoval tak, aby som na Hohe Wand dorazil s východom slnka, pretože som sa chcel vyhnúť davom a ideálne sa vrátiť domov ešte za svetla.

Auto som zaparkoval o pol ôsmej ráno za dedinou Grünbach am Schneeberg a z parkoviska som vyrazil po asfaltovej ceste vedúcej k penziónu Seiser Toni. Pri penzióne som nikam neodbáčal, stále som pokračoval po tej istej ceste. Minul som niekoľko domov, vošiel do lesa a po pár minútach som na rázcestí odbočil doľava na chodník stúpajúci pod stenu. Donavigoval som sa pomocou aplikácie Mapy.cz a o ôsmej som stál pod ferratou Gebirgsvereins, ktorej som venoval samostatný článok.

Z vrcholu ferraty Gebirgsvereins som sa vybral doprava k chate Hubertushaus, kde som sa dal do reči s tromi lokálnymi lezcami. Ani neviem ako, ale dohodli sa, že ma priberú do partie na ferratu Robanser Steig. Tá sa nachádzala hneď pod chatou a končila opäť pri nej, takže mi to vtedy pripadalo ako celkom dobrý nápad. Ferrata Robanser Steig ma však zaskočila svojou obtiažnosťou (D/E) a k chate som z nej doliezol dosť vyklepaný.

Po absolvovaní druhej ferraty som sa od chaty Hubertushaus vybral dole po trase zvanej Springlessteig. Za pár minút som došiel k stromu, na ktorom bola šípka s nápisom “WILDENAUER”. Odbočil som teda podľa šípky doprava, prešiel popod masívnu vápencovú stenu a krátko na to som už stál pod ferratou Wildenauersteig, ktorá pozostáva:

• z novej nižšej časti, ktorú v roku 2010 dobudoval rakúsky horský klub ÖGV,
• a z pôvodnej vyššej časti, ktorú objavil a v roku 1915 prvýkrát zlanil rakúsky kňaz, jaskyniar a horolezec Dr. Alois Wildenauer.

Ferrata Wildenauersteig už na prvý pohľad zaujme tým, že je odistená iba kramľami. Oceľové lano je použité len na doistenie krátkeho chodníka, ktorý prepája novú časť s tou pôvodnou.

Keďže na ferrate nebolo oceľové lano, cvakal som sa priamo do kramlí. Pôvodná časť ferraty však obsahovala aj pár miest, kde mi tlmič nedosiahol z jednej kramle na druhú a musel som ich preliezť bez istenia. V tope je obtiažnosť týchto miest označená ako 1+, no podľa mňa je to trochu podhodnotené (ako všetko na Hohe Wande) a bez váhania by som ich označil obtiažnosťou II UIAA. Nezaistené časti mali však aj svoju výhodu - po ich prelezení ma absencia oceľového lana už vôbec netrápila a istenie o kramle som považoval za ultra bezpečné 🙃

Ďalším unikátom tejto ferraty je aj zhruba 10 metrová jaskyňa, z ktorej je východ zavalený balvanom. Človek sa musí prepchať popri ňom úzkou špárou, ktorá ostala ako tak priechodná. S batohom som sa však do nej nezmestil, takže som si ho musel zavesiť na zošitú slučku, vyliezť z jaskyne bez neho a vytiahnuť ho za sebou.

Celý prechod ferratou Wildenauersteig som zaznamenal aj na video:

YouTube video: Wildenauersteig - The Entire Route

Z vrcholu ferraty som sa vybral doľava k chate Wilhelm Eichert Hütte. Pristavil som sa aj pri neďalekej vyhliadke s pamätníkom Aloisa Wildenauera a následne som po turistickom chodníku zbehol dolu k penziónu Seiser Toni, blízko ktorého som parkoval. Pri zostupe mi opäť výrazne pomohla aplikácia Mapy.cz, v ktorej mám uložené offline mapy Rakúska.

O pol dvanástej som bol pri aute, mal som za sebou tri parádne ferraty a spokojný som vyrazil na cestu domov.

PS: Pri písaní tohto článku som náhodou našiel aj zaujímavý text pochádzajúci z časopisu Die Höhle, v ktorom Dr. Hubert Trimmel popisuje jaskyniarske výskumy Dr. Aloisa Wildenauera a je v ňom zmienka aj o tejto ferrate.

Prikladám jeho voľný preklad:

Osobitnú zmienku si zaslúži aj prvý prieskum dnešnej Wildenauerovej jaskyne na Hohe Wande.

Wildenauer sám o tom napísal:

„Často som si vpravo od Turmsteigu, vysoko hore v skalách, všímal dieru, a keď som stál priamo pod ňou, videl som, ako cez ňu na mňa hľadí nebo. Bola to teda priechodná jaskyňa a dlho som túžil nájsť jej horný východ. Keď sa mi to konečne podarilo, vybral som sa tam s lanom, spustil som sa do jaskyne a preliezol ju, pretože cez ňu bolo možné voľne zostúpiť. Dvadsaťmetrová stena pod jaskyňou sa však vtedy dala zvládnuť len zlanením.“

Keď sa Franz Mühlhofer vrátil z prvej svetovej vojny, Wildenauer mu o jaskyni porozprával a bol mu ju ukázať. Mühlhofer sa okamžite rozhodol cez jaskyňu sprístupniť aj výstupový lezecký chodník zaistený pomocou železných kramlí.

„Vtedy to pre mňa znamenalo,“ píše Wildenauer, „vzdať sa väčších horolezeckých túr a usilovne pomáhať. Každý deň som po omši vynášal k stene ťažké bremená: jedlo, ktoré nám v Eicherthütte varili zvlášť, povrazové rebríky, cement a iné. S výnimkou obednej prestávky, vznášajúc sa na hojdajúcich povrazových rebríkoch, sme každý deň usilovne pracovali až do večera. Vŕtali sme jednu dieru za druhou, a to nie len desať, ale ako na tom Mühlhofer prísne trval, aj v tej najhladšej a najodolnejšej skale až pätnásť centimetrov hlboko.“

Po dokončení chodníka bol Alois Wildenauer „bez možnosti námietky postavený pred hotovú vec, s ktorou som sa musel zmieriť“, že novo otvorený lezecký chodník bude na základe rozhodnutia rakúskeho turistického klubu niesť názov „Wildenauersteig“.

Čo sa mňa osobne týka, tak bez váhania môžem povedať, že Wildenauersteig je najlepšia ferrata, na akej som kedy bol. Je to absolútny skvost - prírodný, lezecký aj historický.

Komentár k článku mi môžeš nechať na Instagrame alebo mi ho môžeš poslať na e-mail.