Gebirgsvereins - Ferrata neďaleko Schneebergu

Krajina: Rakúsko
Typ: Via ferrata
Obtiažnosť: D
Topo a info: bergsteigen.com alebo ferrataguide.com
Parkovanie: 47.80589383620996, 16.0045496102046

V sobotu poobede som sa spontánne rozhodol, že si v nedeľu odskočím na Hohe Wand obzrieť ferratu Gebirgsvereins a ak budem vládať, tak aj ferratu Wildenauersteig. Cestu som si naplánoval tak, aby som na Hohe Wand dorazil s východom slnka, pretože som sa chcel vyhnúť davom a ideálne sa vrátiť domov ešte za svetla.

Auto som zaparkoval o pol ôsmej ráno za dedinou Grünbach am Schneeberg a z parkoviska som vyrazil po asfaltovej ceste vedúcej k penziónu Seiser Toni. Pri penzióne som nikam neodbáčal, stále som pokračoval po tej istej ceste. Minul som niekoľko domov, vošiel do lesa a po pár minútach som na rázcestí odbočil doľava na chodník stúpajúci pod stenu. Donavigoval som sa pomocou aplikácie Mapy.cz a o ôsmej som stál pod ferratou.

Poznámka k obtiažnosti: Nie všetky zdroje sa v otázke obtiažnosti ferraty Gebirgsvereins zhodujú. Zatiaľ čo na informačnej tabuli pod ferratou a v knižnom sprievodcovi “Alpinkletterführer Hohe Wand” je uvedená nižšia obtiažnosť C/D, tak na weboch bergsteigen.com a ferrataguide.com nájdeme vyššiu obtiažnosť D. Ja osobne sa prikláňam skôr k vyššej obtiažnosti.

Ferrata Gebirgsvereins sa začala ľahkým, položeným úsekom, ktorý síce bol príjemnou rannou rozcvičkou, no veľmi rýchlo prešiel do náročnej kolmej časti, v tope označovanej ako Žltá stena. Po Žltej stene nasledoval ľahký hrebeň, kde som si mohol vydýchnuť a v kľude odfotiť Schneeberg. Hrebeň končil lanovým mostom s istiacim lanom umiestneným tak vysoko, že ak som sa ho chcel pridŕžať, musel som po moste prejsť s rukami nad hlavou. Za mostom bol aj krátky lanový rebrík, na ktorom som si urobil 360-ku s parádnym výhľadom na široké okolie.

360° fotografia: Nad rebríkom

Z rebríka som plynulo naliezol do ďalšieho kolmého úseku, ktorý ústil na priestrannej plošine. Tam bola v schránke umiestnená vrcholová kniha a dalo sa tam dobre oddýchnuť. V prvom momente som si na plošine nebol úplne istý, kadiaľ ferrata pokračuje. Pozrel som sa teda opäť do aplikácie Mapy.cz a s jej ľahkým nakopnutím som došiel k záverečnej časti ferraty.

Tam okolo mňa prefrčali traja domáci lezci, ktorí sa takmer vôbec neistili. Kvôli vlastnej bezpečnosti som ich teda nechal odliezť na väčšiu vzdialenosť a až potom som pokračoval prekvapivo zábavným traverzom. Za ním nasledovala posledná náročná stena, nad ktorou sa už nachádzal koniec ferraty.

Celý prechod ferratou som zaznamenal aj na video:

YouTube video: Gebirgsvereins Klettersteig - The Entire Route

Z vrcholu ferraty Gebirgsvereins som sa vybral doprava k chate Hubertushaus. Tam som sa dal do reči s tromi lokálnymi lezcami, ktorých som púšťal pred seba.

Ani neviem ako, ale dohodli sa, že ma priberú do partie na ferratu Robanser Steig. Tá sa nachádzala hneď pod chatou a končila opäť pri nej, takže mi to vtedy pripadalo ako celkom dobrý nápad. Ferrata Robanser Steig ma však zaskočila svojou obtiažnosťou (D/E) a k chate som z nej doliezol dosť vyklepaný.

Po absolvovaní druhej ferraty som sa od chaty Hubertushaus vybral dole po trase zvanej Springlessteig. Za pár minút som došiel k stromu, na ktorom bola šípka s nápisom “WILDENAUER”. Odbočil som teda podľa šípky doprava, prešiel popod masívnu vápencovú stenu a krátko na to som už stál pod ferratou Wildenauersteig, ktorej som venoval samostatný článok.

Po jej dolezení som sa vybral doľava k chate Wilhelm Eichert Hütte. Pristavil som sa aj pri neďalekej vyhliadke s krížom a následne som po turistickom chodníku zbehol dolu k penziónu Seiser Toni, blízko ktorého som parkoval. Pri zostupe mi opäť výrazne pomohla aplikácia Mapy.cz, v ktorej mám uložené offline mapy Rakúska.

O pol dvanástej som bol pri aute, mal som za sebou tri parádne ferraty a spokojný som vyrazil na cestu domov.

Komentár k článku mi môžeš nechať na Instagrame alebo mi ho môžeš poslať na e-mail.