Orla Perć na otočku

Krajina: Poľsko
Typ: Vysokohorská turistika
Obtiažnosť: II - III UIAA
Topo a info: pl.wikipedia.org
Parkovanie: 49.25560064520312, 20.10290523511318

Motivácia

Orla Perć je najdlhšia hrebeňovka vo Vysokých Tatrách, ktorá je sprístupnená aj pre bežných turistov. Asi nikoho teda neprekvapí, že sa nachádza na ich poľskej strane 😉

Podľa informácií dostupných na internete sa jedná o mimoriadne populárnu trasu, na ktorej sa kvôli jej náročnosti zvyknú tvoriť zápchy. My sme ju s Tomášom chceli otočiť za jeden deň a bolo nám jasné, že ak sa to má podariť, tak na nej okrem nás musí byť čo najmenej ľudí. Výjazd sme preto plánovali na pracovný deň, mimo letných prázdnin a rátali sme s tým, že vyrazíme veľmi skoro ráno.

Príprava

Za deň D sme si zvolili prvý piatok v druhej polovici septembra.

Po dôkladnej kontrole predpovede počasia sme si ešte v stredu na stránke tpn.gov.pl rezervovali parkovacie miesto a zakúpili dve turistické vstupenky. Celkovo nás to aj s malým dobrovoľným príspevkom na prevádzku TPN vyšlo 94 PLN, čo je niečo málo cez 20 EUR.

Vo štvrtok sme sa hneď po práci presunuli z Bratislavy do Popradu, ktorý je už naším osvedčeným základným táborom. Večer sme si pre istotu ešte raz skontrolovali počasie a šli sme rýchlo spať.

Nástup

V piatok sme vstávali o 01:30, nasadli sme do auta a za necelú hodinu sme cez hraničný prechod Łysa Polana dorazili na parkovisko Palenica Białczańska. Miesta tam bolo v noci viac než dosť, takže s parkovaním nebol absolútne žiadny problém.

Od auta sme odchádzali o 03:00 a po úvodnej polhodine strávenej kráčaním po asfaltke sme odbočili do tmavého lesa. S čelovkami a zvončekom sme stúpali po zelenej značke 🟢 až k vodopádu Siklawa. Odtiaľ sme pokračovali okolo jazera Wielki Staw Polski po modrej značke 🔵 až do sedla Zawrat. Tam sa oficiálne začínala Orla Perć a dorazili sme tam o 06:05

Orla Perć

Orla Perć vedie východným hrebeňom Świnice po červenej značke 🔴 a pre ľahšiu orientáciu som si ju rozdelil na tri logické časti:

• Prvá časť vedie zo sedla Zawrat na východ na Kozi Wierch.
• Druhá časť smeruje z Koziego Wierchu na sever na Skrajny Granat.
• Tretia časť pokračuje zo Skrajnego Granatu opäť na východ do sedla Krzyżne.

Všetky tri časti sú približne rovnako dlhé a na konci každej z nich sme si dali krátku prestávku.

Prvá časť Orlej Perći

V sedle Zawrat bolo ráno prekvapivo chladno, takže sme si rýchlo prezliekli z nástupu prepotené veci a natiahli bundy aj rukavice.

Po rýchlych raňajkách sme o 6:30 vyrazili smerom na Mały Kozi Wierch. Za ním nasledovala Zamarła Turnia so známym rebríkom, ktorý je postrachom turistov bez ferratových skúseností. V prvej časti stojí za zmienku aj komín vedúci na Kozi Wierch. Pri pohľade z diaľky vo mne budil rešpekt, no zblízka sa ukázal byť úplne v pohode.

Na Kozi Wierch sme dorazili o 08:05.

360° fotografia: Na vrchole Koziego Wierchu v prvej časti Orlej Perći

Druhá časť Orlej Perći

Kozi Wierch nám ponúkol nádherný výhľad na Dolinę Pięciu Stawów Polskich. Dali sme si na ňom teda povinnú fotopauzu a ďalej sme sa pohli o 08:30.

Z druhej časti Orlej Perći mi ako jediné náročnejšie miesto utkvel v pamäti zhruba 20 metrový komín vedúci na Czarny Mniszek. Ani ten z diaľky nevyzeral jednoducho, no nakoniec sme ho obaja vyliezli čisto, bez použitia reťazí.

Na Skrajny Granat sme dorazili o 09:55.

360° fotografia: Na hrebeni Granatów v druhej časti Orlej Perći

Tretia časť Orlej Perći

Skrajny Granat sme opúšťali o 10:15. Zostup z neho bol dosť strmý a v tomto bode som už jasne pociťoval únavu.

Tretia časť Orlej Perći bola navyše ako húsenková dráha. Zostúpili sme pár desiatok výškových metrov a hneď sme ich zas museli nastúpať. Ani sme si poriadne nevydýchli a už sme zas zostupovali, potom zas stúpali, zostupovali, stúpali, a tak stále dokola. Aj napriek tomu to však bola nádherná trasa, ktorá mi miestami pripomínala hrebeň slovenských Roháčov.

Do sedla Krzyżne sme dorazili o 11:30. Tam sa Orla Perć oficiálne končila.

360° fotografia: V tretej časti Orlej Perći tesne pred sedlom Krzyżne

Zostup

Zo sedla Krzyżne sme po žltej značke 🟡 zostúpili k jazeru Wielki Staw Polski a odrazu sme sa ocitli uprostred davu výletníkov, ktorých tam v piatok popoludní bolo veru neúrekom. Predierajúc sa pomedzi nich sme popri vodopáde Siklawa pokračovali po zelenej značke 🟢 až na asfaltku, ktorá nás doviedla späť na parkovisko Palenica Białczańska. Dorazili sme tam o 15:00.

Celá trasa nám “od auta k autu” trvala presne 12 hodín.

Návrat

Cez Łysą Polanę sme sa autom presunuli do Popradu, dali sme si teplú večeru a poriadne unavení išli spať.

V sobotu dopoludnia sme sa vrátili naspäť do Bratislavy a zvyšok víkendu sme strávili s rodinami.

Sumár

Ak by niekto chcel absolvovať Orlu Perć rovnakým štýlom, zhrnul som tu všetky kľúčové body a doplnil aj pár technických detailov, ktoré sa do predchádzajúceho textu nevošli:

• Aby sme sa vyhli zápcham, Orlu Perć sme absolvovali mimo letných prázdnin, cez pracovný deň a vyrážali sme veľmi skoro ráno.
• Parkovanie a vstupenky do národného parku sme si zakúpili dva dni vopred cez internet.
• Opakovane sme kontrolovali predpoveď počasia, pretože v zlom počasí je pohyb na skalnom hrebeni nebezpečný.
• Mali sme zrejme šťastie, pretože na celej Orlej Perći sme stretli tak do 20 ľudí a všetci nás bez problémov púšťali pred seba.
• Naša trasa bola fyzicky veľmi náročná - mala 26 kilometrov, viac než 2000 metrov prevýšenia a v ideálnych podmienkach nám zabrala 12 hodín.
• Hoci bola Orla Perć doistená reťazami, predchádzajúce skúsenosti s ferratami a lezením boli pre nás veľkou výhodou a umožnili nám pohybovať sa relatívne rýchlo.
• Okrem bežnej zásoby jedla a dvoch litrov vody som počas túry potreboval aj dva energetické nápoje a dva magnéziové gély.
• Obuté som mal overené, pohodlné nástupovky La Sportiva TX4, v ktorých dokážem bez problémov liezť ľahšie cesty. Nechcem si ani len predstaviť, aké by to bolo, ak by som tam musel bojovať s nepohodlnou alebo nevhodnou obuvou.
• Z lezeckej výbavy som mal so sebou prilbu a ferratové rukavice. Prilba je na tejto trase absolútne nevyhnutná.
• Teplé oblečenie som najskôr považoval za zbytočnú záťaž, no v chladné ráno sa mi veľmi hodilo.
• Pri nástupe a zostupe mi výrazne pomohli turistické paličky. Na samotnej Orlej Perći som ich však nepoužíval.

Orla Perć na otočku bola doposiaľ mojou najdlhšou a fyzicky najnáročnejšou jednodňovou túrou. Z článku to možno tak nepôsobí, no siahol som si tam na dno svojich síl a úprimne - nie som si istý, či by som to zvládol bez energeťákov a magnéziových gélov.

Tak či onak, som veľmi rád, že sa mi ju podarilo prejsť a dúfam, že sa na poľskú stranu Tatier ešte vrátim.

Fotogaléria

Komentár k článku mi môžeš nechať na Instagrame alebo mi ho môžeš poslať na e-mail.