Lomnický štít - Birkenmajerova hrana

Krajina: Slovensko
Typ: Viacdĺžkové lezenie po vlastnom istení
Obtiažnosť: I - IV UIAA
Topo a info: Topo som nenašiel ani online ani v knižných sprievodcoch 🤷
Parkovanie: 49.1676241418956, 20.270829013914234

Na začiatku októbra som už bol zmierený s tým, že letná tatranská sezóna je za nami. Zima však akosi stále neprichádzala, a tak sme sa s Tomášom v tretiu októbrovú sobotu vybrali Birkenmajerovou hranou na Lomnický štít.

Zaparkovali sme na centrálnom parkovisku v Tatranskej Lomnici a prvou lanovkou sme sa vyviezli na Skalnaté pleso. Do Lomnického sedla sme odtiaľ už pokračovali po svojich, aby sme si výstup aspoň trochu zaslúžili a nemali ho úplne zadarmo.

Pre mňa to bola prvá lezecká túra v letných podmienkach, na ktorú som si zobral tvrdé, vysoké topánky La Sportiva Trango Cube GTX. Mnohí lezci síce považujú tento typ obuvi na jeseň za štandard, no ja som celé leto liezol v ľahkých, nízkych nástupovkách La Sportiva TX4 a zmena bola pre mňa veľmi citeľná. S plným batohom sa mi v ťažších topánkach stúpalo naozaj ťažko.

Z Lomnického sedla, kde končí turistická trasa, sme pokračovali po zreteľnom horolezeckom chodníku. Spodná časť chodníka je spoločná pre Birkenmajerovu hranu aj pre klasickú výstupovú trasu tzv. normálku. Tieto cesty sa rozdeľujú až vo vyšších polohách, kde Birkenmajer vedie vľavo po hrane a normálka sa uberá jednoduchším terénom vpravo. Neboli sme si však úplne istí, kde presne k rozdeleniu trás dochádza, a tak sme sa pri najbližšej príležitosti jednoducho presunuli na hranu a pokračovali ďalej po nej.

Tomáš, ako skúsenejší z našej dvojice, stúpal po hrane bez najmenších problémov. Ja som z nej na dvoch miestach radšej vycúval a obišiel ju ľahším terénom sprava. Dosť dlho sme však postupovali samostatne, bez naviazania, vďaka čomu sme boli rýchlejší. Pri reťaziach nás dokonca pred seba pustil český pár, ktorý už liezol klasickým viacdĺžkovým štýlom.

Nakoniec sme sa však aj my dostali do bodu, kde sme sa rozhodli radšej naviazať. Z batohov sme konečne vybrali ťažkú výstroj, rozbalili laná a na vlastnom istení postavili prvý štand.

Prvú dĺžku ťahal Tomáš. Na istenie v nej použil tri friendy a druhý štand postavil na borháku s prasaťom.

Druhú dĺžku som ťahal ja. Na istenie som tiež použil tri friendy a tretí štand som postavil na nite.

Tretiu dĺžku ťahal opäť Tomáš a ukázala sa byť kľúčová. Obsahovala totiž pilier s najťažšou štvorkovou platňou. Tomáš v tejto dĺžke na istenie použil dva tricamy, dva friendy a cvakol aj dva postupové nity. Štvrtý bomberštand postavil na dvoch lepených borhákoch, ktoré sú hneď nad kľúčovým pilierom.

Záverečnú štvrtú dĺžku som ťahal zase ja a bolo to už len jednoduché dorazenie cesty. Cvakol som jednu presku do nitového štandu, ktorý som stretol za rohom, a založil som jeden friend. Keď som uvidel, že ku kovovej konštrukcii pri observatóriu máme už len choďák, tak som na vlastnom istení postavil piaty štand a dobral Tomáša.

Na vrchole sme si pobalili výstroj, odfotili sme sa a frčali sme dole, aby sme stihli lanovku.

360° fotografia: Na vrchole Lomnického štítu

Zostupovali sme normálkou, ktorá je doistená reťazami a nie je o nič náročnejšia než poľská Orla Perć. S orientáciou sme nemali žiadny problém, pretože trasa bola rovnomerne posiata horskými vodcami a ich klientmi.

V Lomnickom sedle sme naskočili na lanovku a zviezli sme sa až úplne dole do Tatranskej Lomnice k parkovisku.

Výstup na Lomnický štít Birkenmajerovou hranou bol vyvrcholením našej prvej letnej tatranskej sezóny. Počasie sme mali lepšie ako v auguste a všetko klaplo na jednotku.

P.S. Pokiaľ ide o výbavu, mali sme so sebou našu osvedčenú tatranskú sadu: 60 metrové dvojičky, sadu friendov, sadu asymetrických vklínencov, sadu tricamov, horské expresky, karabíny na budovanie štandov, lezečky a vysielačky. Vklínence ani lezečky sme však nepoužili a vysielačky nám neustále rušili nejaké deti, takže sme ich nakoniec museli vypnúť.

P.S. Čo sa časov týka, tak zo Skalnatého plesa sme vyrazili o 9:00, v Lomnickom sedle sme boli o 9:45 a na vrchol sme dorazili o 13:30. Z vrcholu sme späť do Lomnického sedla prišli o 14:45 a do auta sme nasadali o 16:00. V zásade nám to vyšlo na prvú lanovku hore a jednu z posledných dole.

Komentár k článku mi môžeš nechať na Instagrame alebo mi ho môžeš poslať na e-mail.