Ferrata Brezová na Zobore

UPOZORNENIE: Lezenie na ferratách je potenciálne nebezpečná aktivita, ktorá si vyžaduje skúsenosti, správne vybavenie a znalosť bezpečnostných postupov. Moja dcéra má skúsenosti z umelej steny a ja som absolvoval lezecký výcvik, vďaka ktorému ju viem nielen bezpečne istiť lanom, ale dokážem riešiť aj núdzové situácie. Tento text opisuje našu osobnú skúsenosť a neslúži ako návod. Neodporúčam brať deti na ferraty bez primeraného výcviku a bez sprievodu kvalifikovanej osoby.

Krajina: Slovensko
Typ: Via ferrata
Obtiažnosť: B
Topo a info: viaferratazobor.sk
Parkovanie: 48.336912499363365, 18.099026086530245

Po Peilsteine a Mödlingu som chcel Domi zobrať aj na ďalšie, už trošku náročnejšie ferraty. Na mnohých z nich nás však čakal lanový most a to bol prvok, s ktorým ešte nemala osobnú skúsenosť.

Hútal som teda, kde by si ho mohla vyskúšať a spomenul som si na ferratu Brezová na Zobore. Na jej konci je lanový most, ktorý nie je ani príliš dlhý, ani príliš exponovaný. Je proste taký akurát a ak treba, dá sa dokonca úplne obísť.

Ďalší cieľ bol teda jasný, no museli sme si naň pár týždňov počkať, pretože ferraty na Zobore bývajú mimo sezóny zatvorené.

V roku 2026 boli otvorené až od 1. mája, čo je nielen štátny sviatok, ale zároveň to bol aj piatok. Predpokladal som, že cez predĺžený víkend tam bude najviac ľudí práve v piatok a sobotu, a preto som náš výlet naplánoval na nedeľné doobedie.

Vstávali sme v rovnakom čase, ako vstávame do školy a vďaka tomu sme na parkovisko Podhájska dorazili o 08:00. Po modrej značke sme pomalým, no konštantným tempom začali stúpať k ferratám.

O 08:45 sme dorazili k šípke s nápisom “Ferraty Zobor”. Z mojej predchádzajúcej návštevy som si pamätal, že toto je správne miesto na pohodlné oblečenie výstroja. Obliekli sme sa a vyrazili sme doprava na suťovisko.

Cesta po kremencovom suťovom poli síce bola nepríjemná, no nebola extra náročná. Pod ferratu Brezová, ktorá bola označená obtiažnosťou B, sme dorazili o 09:00.

Pri pohľade zdola ferrata nevyzerala úplne najjednoduchšie a pri lezení sme na nej veru prekonali aj pár náročnejších miest. Nebol to žiadny extrém, no určite to bolo poctivé béčko, ktoré nám mierne komplikoval aj silný vietor.

Na trase však bol dostatok miest na oddych, a tak sme ich aj využívali. Nemuseli sme sa nikam ponáhľať, pretože okrem nás bol na ferrate iba jeden pár, ktorý liezol za nami. Chcel som ich pustiť pred nás, no uistili ma, že naše tempo im vyhovuje.

O 09:30 sme dorazili k lanovému mostu a Domi sa naň veľmi nechcelo. Nenútil som ju. Rovnako ako na Peilsteine, aj tu som sa s ňou dohodol, že jej teda aspoň názorne predvediem, ako sa má na ňom pohybovať.

Zaistil som sa, prešiel som po moste pár metrov dopredu a vrátil som sa späť. Domi videla, že to nie je nič strašné a rozhodla sa to vyskúšať. No a zvyšok už je história. Most prešla bez najmenšieho zaváhania a ferrata Brezová bola za ňou.

O 09:45 sme sa na vrchole zhodli, že táto ferrata nám stačila a ďalšie trasy si necháme nabudúce. Pobalili sme výstroj, v minibufete sme si kúpili niečo na pitie a o 10:00 sme zahájili zostup po modrej značke.

Na parkovisko sme dorazili o 10:40. Príjemné doobedie bolo za nami a mohli sme vyraziť v ústrety nedeľnému obedu 🙂

Komentár mi môžeš nechať na Instagrame alebo mi ho môžeš poslať na e-mail.