Peilstein - Prvé dve ferraty s dcérou
UPOZORNENIE: Lezenie na ferratách je potenciálne nebezpečná aktivita, ktorá si vyžaduje skúsenosti, správne vybavenie a znalosť bezpečnostných postupov. Moja dcéra má skúsenosti z umelej steny a ja som absolvoval lezecký výcvik, vďaka ktorému ju viem nielen bezpečne istiť lanom, ale dokážem riešiť aj núdzové situácie. Tento text opisuje našu osobnú skúsenosť a neslúži ako návod. Neodporúčam brať deti na ferraty bez primeraného výcviku a bez sprievodu kvalifikovanej osoby.
Krajina: Rakúsko
Typ: Via ferrata
Obtiažnosť: A a A/B
Topo a info: bergsteigen.com alebo ferrataguide.com
Parkovanie: 48.022103800599666, 16.05406614327356
Keď sa ma moja štrnásťročná dcéra Dominika jedného dňa opýtala, či by som ju nezobral na nejakú ferratu, okamžite mi napadol Peilstein neďaleko Viedne. Tamojšie ferratky som už mal prejdené s Tomášom a bol som si stopercentne istý, že pre ňu budú ideálnou voľbou na prvý kontakt so skalou.
Vyrazili sme na Veľký piatok krátko pred obedom, a preto som sa trochu obával, či tam nebude príliš veľa ľudí. Cestou sa však ukázalo, že v Rakúsku v tento deň nemajú štátny sviatok a moje obavy sa definitívne rozplynuli, keď sme pri hostinci Gasthof am Holzschlag zaparkovali iba ako tretie auto v poradí.
Z kufra som vytiahol veľký batoh s výbavou (pre istotu som vzal aj lano) a po dvadsiatich minútach chôdze sme dorazili pod prvú ferratu s názvom Haserlstiege. Aj keď má táto miniferrata najnižšiu možnú obtiažnosť A, na Domi bolo vidieť, že sa jej veľmi nepozdáva. Chvíľu to dokonca vyzeralo, že dnes možno na žiadnu ferratu ani nenastúpime.
Ubezpečil som ju, že by to vôbec nevadilo, no keď už sme tam, tak si prejdeme aspoň teóriu. Posadil som ju na batoh, nastúpil som na ferratu sám a názorne som jej predviedol, ako sa po nej postupuje. Vyliezol som ju celú až hore, aby Domi videla, že je naozaj krátka a nie je na nej žiadna neprekonateľná prekážka. To bol zrejme zlomový moment, pretože po návrate dole som sa dozvedel, že to predsa len skúsime.
Prvá liezla Domi, ja v tesnom závese za ňou. Dohliadal som, aby sa správne istila a keď bolo treba, radil som jej, kadiaľ má ísť ďalej. Keď sa ma v polovici ferraty opýtala, či môžeme ísť aj na ďalšiu, vedel som, že sme to zvládli 🤗
Z Haserlstiege sme zišli dolu choďákom a pokračovali sme pod druhú ferratu s názvom Matterhornstiege. Viedla na skalnú vežu s názvom Matterhorn a mala o pol stupňa vyššiu obtiažnosť A/B. Obsahovala prevažne traverzové časti, no ku koncu na nej bolo už aj serióznejšie stúpanie takmer kolmou stienkou. Domi ju prešla úplne sama, bez akejkoľvek dopomoci.
Z vrcholu Matterhornstiege sa nám otvoril ikonický peilsteinovský výhľad na dvojvrcholovú skalnú vežu Cimone. Spravili sme si s ňou pár fotiek a zhodli sme sa, že na tretiu ferratu Coloir-Stiege s obtiažnosťou B/C dnes už nepôjdeme.
Vrátili sme sa teda k autu a v hostinci pri parkovisku sme si za odmenu dali Kaspressknödelsuppe, čiže tradičný rakúsky vývar so syrovými knedlíkmi.
Komentár mi môžeš nechať na Instagrame alebo mi ho môžeš poslať na e-mail.