Pokuta za parkovanie na Stuhlecku

UPOZORNENIE 1: Nemám právne vzdelanie. Som len obyčajný občan SR, ktorý v Rakúsku dostal pokutu za nesprávne parkovanie na súkromnom parkovisku a musel sa s tým nejako vysporiadať. Informácie uvedené v tomto článku popisujú moju osobnú skúsenosť a nemusia byť nutne správne.

UPOZORNENIE 2: Účelom tohto článku určite nie je odrádzať od návštevy Stuhlecku ani niečo vyčítať prevádzkovateľovi parkoviska. Snažím sa len zvýšiť všeobecné povedomie o tom, že v Rakúsku platí iná legislatíva než na Slovensku a neoplatí sa tam parkovať bez dôkladného naštudovania pravidiel parkoviska.

Situácia

Vo februári 2026 som na lyžiach absolvoval túru na rakúsky vrchol Stuhleck.

Krátko pred obedom som zaparkoval na najvyššom parkovisku P4 a od pána v žltej veste som sa dozvedel, že za parkovanie netreba nič platiť. Bola to pravda, pretože samostatný parkovací lístok sa tam zrejme zakúpiť nedal, no zároveň to nebola úplná pravda, pretože pravidlá parkoviska tam umožňovali parkovať iba osobám s platným skipasom, ktorý musí byť použitý do jednej hodiny od zaparkovania.

Tabuľu pri vjazde na parkovisko som detailne nečítal a na vrchol sme šľapali po vedľajšej turistickej trase, takže mi vôbec nenapadlo kúpiť si skipas. Síce neúmyselne, no porušil som tým pravidlá parkoviska a pri odchode som si za stieračom našiel 90 eurovú pokutu od jeho prevádzkovateľa. Vtedy som ešte netušil, že nejde len o obyčajnú pokutu, ale aj o hrozbu súdnym sporom, nad ktorou strávim nasledujúce dva dni plné obáv a stresu.

Ale poďme pekne poporiadku…

Dokumentácia

Za stieračom môjho auta som v uzatvárateľnom ZIP sáčku našiel tri papiere. Všetky tri boli v nemčine, a tak mi chvíľu trvalo, kým som ich cez Google Translate preložil a celú situáciu pochopil.

1. Platobný príkaz

Prvý papier predstavoval klasické ružové tlačivo formátu A6 používané v banke na prevod peňazí medzi dvoma účtami. Bolo na ňom predvyplnené číslo účtu súkromnej spoločnosti, ktorá prevádzkovala parkovisko, suma 90 EUR a variabilný symbol môjho prípadu.

2. Inštrukcie

Druhý papier, jedna strana formátu A4, ma informoval o tom, že som na parkovisku zaparkoval v rozpore s podmienkami, t.j. bez zakúpenia skipasu a jeho použitia na vlekoch. Týmto konaním som sa vraj dopustil priestupku, ktorý sa v Rakúsku označuje pojmom Besitzstörung a znamená “rušenie držby” alebo laicky povedané “bránenie v užívaní pozemku”.

Prevádzkovateľ parkoviska preto odo mňa požadoval 90 EUR ako náhradu administratívnych nákladov a zároveň chcel, aby som podpísal priložené vyhlásenie. Na to všetko mi dal 5 dní a v prípade nedodržania termínu bol pripravený domáhať sa svojich práv súdnou cestou.

3. Vyhlásenie

Tretí papier, opäť jedna strana formátu A4, predstavoval formulár, ktorý som mal vyplniť a odoslať e-mailom prevádzkovateľovi parkoviska. Išlo o vyhlásenie tzv. Unterlassungserklärung, že sa v budúcnosti zdržím podobného konania a už tam nebudem parkovať v rozpore s podmienkami. Ak by som toto vyhlásenie porušil, tak súhlasím so zmluvnou pokutou vo výške 500 EUR.

Analýza možností

Nepoznám žiadneho rakúskeho právnika a čas na vyriešenie celej veci bol relatívne krátky. Uchýlil som sa teda k čisto technologickému riešeniu a celú situáciu som sa rozhodol najskôr konzultovať s AI.

Používal som naraz ChatGPT aj Gemini a ich tvrdenia som podrobil krížovej kontrole. Inak povedané, ak napríklad ChatGPT tvrdil, že pravdepodobnosť súdneho sporu je vysoká, overil som si túto informáciu s Gemini. Ak mi ju Gemini potvrdil, považoval som ju za dostatočne dôveryhodnú a bral som ju pri svojom rozhodovaní do úvahy.

Vďaka stresu bol celý proces dosť chaotický, no postupne som sa dopracoval k záveru, že mám v podstate iba nasledujúce možnosti:

1. Celú vec budem ignorovať

Jedná sa síce o najrýchlejšie a najpohodlnejšie riešenie, no ani jeden z AI systémov mi ho neodporúčal.

Skutočnosť, že prevádzkovateľ parkoviska mal vopred pripravenú dokumentáciu, vraj naznačovala, že celý proces môže mať automatizovaný. Existovala teda vysoká pravdepodobnosť, že rovnako dobre bude mať zvládnutú aj druhú časť, čiže podanie na súd.

Zároveň mi oba AI systémy potvrdili, že cezhraničné spory v tejto veci sú relatívne bežné a existujú firmy, ktoré sa vymáhaniu takýchto pohľadávok aktívne venujú.

Zhodli sa aj na tom, že v Rakúsku súdny spor ohľadom Besitzstörung prakticky nemám šancu vyhrať a negatívny výsledok ma vyjde na niekoľko stoviek eur.

Mne sa do žiadneho súdne sporu nechcelo ísť, a tak som sa relatívne rýchlo zmieril s tým, že pokutu budem musieť zaplatiť.

2. Zaplatím a budem ignorovať vyhlásenie

Podpisovať priložené vyhlásenie sa mi veľmi nechcelo (vysvetlím nižšie), no v inštrukciách bolo explicitne uvedené, že prevádzkovateľ požaduje nielen uhradenie pokuty, ale aj podpis vyhlásenia.

Oba AI systémy mi potvrdili, že v Rakúsku je to bežný postup a že prevádzkovateľ má na vyhlásenie právo.

Síce nerád, ale akceptoval som, že vyhlásenie nemôžem ignorovať.

3. Zaplatím a podpíšem priložené vyhlásenie

Text priloženého vyhlásenia som vnímal ako problematický z viacerých dôvodov.

Za prvé som sa v ňom mal zmluvne zaviazať, že pri budúcich priestupkoch budem automaticky súhlasiť s 500 eurovou pokutou. Za druhé tento súhlas nebol nijako časovo obmedzený a nebol definovaný ani spôsob jeho prípadného zrušenia. Dal sa teda považovať za doživotný súhlas, čo mne osobne vzhľadom na jednorazové nesprávne parkovanie nepripadalo vyvážené.

Podľa textu priloženého vyhlásenia som mal tiež niesť zodpovednosť aj za iných vodičov auta s mojou ŠPZ. Neviem, či je takáto požiadavka akceptovateľná v Rakúsku, no na Slovensku sa pri predaji auta nemusí nutne meniť ŠPZ. Ak by som to podpísal, mohol by som zodpovedať aj za priestupky budúcich majiteľov auta, ktorých ani nebudem poznať.

Možnosť podpísať priložené vyhlásenie som teda zavrhol.

4. Zaplatím a podpíšem upravené vyhlásenie

Nachádzal som sa v zdanlivo neriešiteľnej situácii, keď prevádzkovateľ parkoviska vyžadoval podpis vyhlásenia, no ja som ho pri plnom vedomí a svedomí dobrovoľne podpísať nemohol.

Oba AI systémy mi však prezradili, že v Rakúsku sa takáto situácia zvykne riešiť podpísaním modifikovanej verzie vyhlásenia, ktorá sa označuje pojmom Modifizierte Unterlassungserklärung.

S pomocou AI som teda dal dokopy vlastnú verziu vyhlásenia, v ktorej som sa zaviazal, že pokiaľ budem vlastníkom vozidla s danou ŠPZ, nebudem ho tam parkovať v rozpore s prevádzkovým poriadkom. Ak by k takej situácii náhodou došlo, tak zaplatím primeranú pokutu, ktorú môže preskúmať súd.

Riešenie

Podpísal som teda upravené vyhlásenie a bankovým prevodom som uhradil požadovanú sumu.

Potvrdenie o platbe a sken vyhlásenia som podľa inštrukcií poslal prevádzkovateľovi parkoviska e-mailom. V texte e-mailu som sa mu snažil vysvetliť, prečo som nemohol podpísať pôvodné znenie vyhlásenia.

O dva dni neskôr som dostal odpoveď, v ktorej mi prevádzkovateľ parkoviska potvrdil, že akceptuje upravené vyhlásenie a že prípad bude po pripísaní platby na jeho účet uzavretý.

Spadol mi kameň zo srdca a bol som rád, že celá táto zbytočná nepríjemnosť je konečne za mnou 😌

Zamyslenie na záver

Na Stuhlecku som bol prvýkrát v živote a určite som im tam nechcel robiť žiadne problémy. Vzniknutá situácia ma veľmi prekvapila, pretože som vôbec netušil, že v Rakúsku existuje priestupok s názvom Besitzstörung a už vôbec nie, že by som sa ho mohol tak ľahko dopustiť. Odteraz si určite budem pri parkovaní dávať väčší pozor a budem si detailne čítať všetky tabule.

Každá minca má však dve strany a viem sa vžiť aj do pozície prevádzkovateľa parkoviska, ktorému neoprávnene parkujúce autá zaberajú miesta potrebné pre jeho zákazníkov. Na Slovensku by bol zrejme bezradný, no v Rakúsku môže využiť Besitzstörung a rýchlo zjednať nápravu.

Komentár mi môžeš nechať na Instagrame alebo mi ho môžeš poslať na e-mail.