Skitouring na Stuhleck - Jedenkrát a dosť
Krajina: Rakúsko
Typ: Skitouring
Obtiažnosť: Modrá zjazdovka
Topo a info: stuhleck.at
Parkovanie: 47.60448626970574, 15.771086781502888 ⚠️ POZOR NA PRAVIDLÁ PARKOVISKA ⚠️
S Tomášom sme sa dohodli, že si dáme spoločný výšľap na lyžiach. Pôvodný plán ísť v piatok na Martinské hole nám síce nevyšiel, no v sobotu sa nám podarilo vyraziť na rakúsky Stuhleck. Lyžiarky, lyže s pásmi a palice som si vopred požičal v Alpise.
Výstupovú trasu sme mali naštudovanú len tak nahrubo. Kolega mi poradil, aby sme išli z parkoviska P4 (870 m) popri potoku Kaltenbach na chatu Karl-Lechner-Haus (1450 m) a odtiaľ pokračovali na chatu Alois-Günther-Haus (1782 m), ktorá sa nachádza na vrchole Stuhlecku.
Z Bratislavy sme autom odchádzali pred deviatou a na Stuhleck sme dorazili okolo pol jedenástej. Zaparkovali sme na najvyššom parkovisku P4 a od pána v žltej veste sme sa dozvedeli, že nemusíme nič platiť. Až neskôr sa ukázalo, že to nebola úplná pravda.
Z parkoviska sme vyrazili s lyžami na chrbte, pretože nástupová cesta bola posypaná kamienkami. Približne po 800 metroch sme došli k mlynu Gaisschlagermühle a po ďalších 600 metroch k závore, za ktorou už posyp nebol. Lyže sme si teda konečne prehodili z batoha na nohy.
Spočiatku sme stúpali lesom po zľadovatelej ceste, na ktorej bolo aj zopár miest bez snehu. Vôbec mi to však neprekážalo, vďaka ľahšiemu terénu som to považoval za super príležitosť precvičiť si odopínanie a zapínanie lyží bez zbytočného stresu.
Po necelej hodine sme došli na križovatku, kde našu zľadovatelú turistickú trasu pretínala lákavá nová cesta kompletne pokrytá snehom. V appke Mapy.com som rýchlo skontroloval, kam presne vedie, a keď som zistil, že sa neskôr opäť spája s našou pôvodnou trasou, bolo vymaľované.
Cesta nás doviedla až k žľabu, v ktorom pramení potok Kaltenbach. Boli v ňom jasne viditeľné stopy od lyží, a tak sme pokračovali ním. Náročnosť terénu tam bola výrazne vyššia ako na ceste a v závere nás čakal aj traverz poriadne strmého svahu.
Tesne pod prvou chatou sme zo žľabu opäť prešli na zľadovatelú turistickú trasu. Prechod na lyžiach tadiaľ však nebol možný, takže na rad prišli aj klasické topánky s nesmekmi a k chate sme posledných pár desiatok metrov došli po svojich. Som si takmer istý, že sa to dá nejako obísť a na lyžiach sa dá dôjsť až na chatu, no my sme takú cestu nenašli resp. ani sme ju nehľadali 🙂
Po krátkej pauze pri chate Karl-Lechner-Haus sme okolo jednej vyrazili smerom k vrcholu Stuhlecku. Tomáš šiel napred a ja som ho nasledoval svojím vlastným (pomalším) tempom.
V závere výstupovej trasy som dostal brutálne kŕče do stehien. Našťastie mi k vrcholovej chate zostával už len kúsok a podarilo sa mi to nejako dobojovať. Zase som raz podcenil pitný režim a prísun magnézia.
Na chatu Alois-Günther-Haus som dorazil okolo krátko po druhej, takže výstup mi zabral tri a pol hodiny. Na chate sme si trochu oddýchli, posilnili sme sa polievkou a vybrali sme sa dole.
Zjazd po modrej zjazdovke bol pre mňa doslova utrpením. Stehná som mal neustále v kŕčoch a moje chabé lyžiarske schopnosti tomu vôbec nepomáhali. Trať bola navyše pred záverečnou už celkom rozbitá a dva či trikrát som sa na nej aj vysypal. V závere zjazdu som už vôbec nedokázal točiť pravou nohou, takže som si lyže opäť pripol na batoh a doklepal som to dolu pešo.
Keď som si krátko pred piatou konečne sadal za volant, objavil som za stieračom 90 eurovú pokutu za parkovanie. Bol som tak vybitý, že som si ju tam nedokázal poriadne ani len pozrieť. Došiel som domov, opral som prepotené veci, dal som sušiť výstroj a padol som mŕtvy do postele.
Prvý skitouring v roku 2026 som absolútne prepálil. Naložil som si príliš dlhý výstup, zjazd bol nad moje schopnosti a celé to zaklincovala pokuta, nad ktorou som strávil nasledujúce dva dni.
Komentár mi môžeš nechať na Instagrame alebo mi ho môžeš poslať na e-mail.