Ferrata HZS Martinské hole v zime 2025
Krajina: Slovensko
Typ: Via ferrata
Obtiažnosť: B alebo C
Topo a info: ferratahzs.sk alebo ferrataguide.com
Platené parkovanie: 49.0806612982162, 18.872809591321992
Bezplatné parkovanie: 49.0836010762603, 18.86643498120892
Poznámka: Všetky diely tohto seriálu nájdeš v kategórii Ferrata HZS Martinské hole.
Pred Vianocami sme si s Tomášom už tradične zopakovali zimnú verziu ferraty HZS Martinské hole. Bol to už náš tretí spoločný ročník a okorenený bol tým, že len pár týždnov dozadu ešte vôbec nebolo isté, či sa nám ho podarí zrealizovať.
V septembri totiž nástupovú roklinu zasiahla povodeň, ktorá spustošila turistický chodník a neplánovane tak uzavrela celú ferratu. Občianske združenie Ferrata HZS Martinské hole o.z. však pohotovo zorganizovalo verejnú zbierku (prispel som 50 €) a neskôr aj brigádu (nebol som), po ktorej sa im ferratu podarilo znovu otvoriť. ĎAKUJEME 💚
Do Martina sme dorazili krátko pred jedenástou a zaparkovali sme na platenom urbárskom parkovisku. Parkovné sa oproti minulému roku zvýšilo na 4,50 € a už sa neplatilo provizórnym bankovým prevodom, ale pohodlne cez web, ktorý podporoval Apple Pay.
Nástupová trasa viedla popri potoku, rovnako ako pred záplavou. Samotný chodník však mal na viacerých miestach zmenené trasovanie a bolo vidieť, že brigádnici pri jeho úprave odviedli kus dobrej roboty.
K prístrešku na začiatku ferraty sme dorazili o dvanástej. Jemu sa záplava zrejme úplne vyhla, pretože vyzeral rovnako ako predtým. Obliekli sme si v ňom výstroj, napili sme sa čaju a vyrazili na ferratu.
Napriek tomu, že sme so sebou ťahali mačky a cepíny, na ferrate tento rok nebol žiadny ľad ani sneh. Skala však bola mokrá, poriadne šmykľavá a párkrát som mal veru na mále. Našťastie ma moje trangáče opäť podržali a v potoku som sa nevykúpal.
360° fotografia: Decembrové lanové mostíky bez náznaku zimy.
S Tomášom sme sa už v aute bavili o tom, že by sme si tentoraz mohli vyskúšať ľahší variant ferraty. Klzká skala nás v tomto zámere len utvrdila a na rázcestí sme sa bez váhania vybrali doľava na ľahší variant s obtiažnosťou B. Mokrá skala, na ktorej vôbec nefungovali menšie stupy, mu však podľa mňa zdvíhala obtiažnosť aspoň na D.
K vrcholovému krížu sme dorazili o pol druhej a po prezlečení spotených tričiek sme lesom pokračovali na Martinské hole. Tam nás čakala inverzia a výhľady na zasnežené tatranské štíty. Pomocou aplikácie PeakFinder som identifikoval, že vidíme nielen Baníkov a Baranec v Západných Tatrách, ale aj Kriváň a Gerlach vo Vysokých Tatrách.
Zostupovali sme klasicky, najskôr po neobvykle frekventovanej asfaltke a následne po lesnej ceste využívanej spoločne turistami aj cyklistami. Zhruba v polovici zostupu sme sa ponorili do inverzných mračien a nimi sme pokračovali až k autu.
Na parkovisko sme dorazili krátko pred štvrtou, takže celá trasa nám tento rok zabrala päť hodín.
Komentár mi môžeš nechať na Instagrame alebo mi ho môžeš poslať na e-mail.