Hohe Wand - Turmsteig

Krajina: Rakúsko
Typ: Viacdĺžkové športové lezenie
Obtiažnosť: 2+
Topo a info: bergsteigen.com alebo Alpinkletterführer Hohe Wand (cesta č.221)
Parkovanie: 47.80589383620996, 16.0045496102046

Keď som na Hohe Wande liezol ferratu Gebirgsvereins, všimol som si vedľa nej vežičku s čiernym krížom. Neskôr som ju zahliadol aj z vrcholu ferraty Wildenauersteig a došlo mi, že ak je hore kríž, tak sa tam určite musí dať vyliezť.

O pár dní neskôr som si doma čítal o tom, ako Dr. Alois Wildenauer staval ferratu Wildenauersteig a v jeho poznámkach som si všimol zmienku o ceste Turmsteig. Vyhľadal som si ju teda v knižných sprievodcoch a zistil som, že ide o jednoduchú a veľmi dobre odistenú viacdĺžku, z ktorej sa dá vyliezť na vežičku s názvom Baumgartnerturm.

Cieľ bol teda jasný a chýbal už len dátum a parťák 🙂

S Matejom z HK Friends sme boli už dlhšie dohodnutí, že spolu skúsime vyliezť niečo na Hohe Wande. Navrhol som mu teda Turmsteig a on súhlasil. Prvú aprílovú nedeľu sme naskákali do auta a vyrazili do Rakúska. Zobrali sme so sebou aj kamošku Petru, ktorá tam išla na turistiku.

Auto sme nechali za dedinou Grünbach am Schneeberg a z parkoviska sme sa vydali ďalej po asfaltovej ceste vedúcej k penziónu Seiser Toni. Pri penzióne sme pokračovali po tej istej ceste, minuli pár domov, vošli do lesa a po pár minútach sme na rázcestí odbočili doľava na chodník stúpajúci pod stenu. Okolo nástupu na ferratu Gebirgsvereins sme pokračovali doprava smerom k nástupu na ferratu Wildenauersteig.

Pod stenou sme náhodou stretli Dana a Zuzku, ktorých som poznal z instagramového profilu Autom na hory. Zoznámili sme sa a prehodili sme pár slov. Dano mi prezradil, že sa chystajú na ferratu Wildenauersteig. Z tej nám neskôr spravil aj pár parádnych fotiek.

Prvá dĺžka začínala pri červených značkách nakreslených na skale, naľavo od ferraty Wildenauersteig. Bola dosť trávnatá a celú sme ju vyšli bez istenia traverzom sprava.

Druhá dĺžka začínala pri bielej ceduľke s názvom cesty. Táto dĺžka už síce trochu pripomínala lezenie, no stále pre nás nepredstavovala dostatočnú výzvu, a tak sme ju tiež liezli voľne, bez istenia. Na jej konci bola jaskyňa s borhákovým štandom. Keďže sme si neboli úplne istí, aký terén nás čaká v tretej dĺžke, zaštandovali sme a v jaskyni sme sa naviazali na lano.

Tretia dĺžka viedla mierne doľava pod vežičku. Bola to jednoduchá pasáž lezenia na úrovni II UIAA a bola veľmi dobre odistená borhákmi.

Štvrtá dĺžka už viedla na vrchol vežičky Baumgartnerturm. Jej obtiažnosť bola zhruba na úrovni III UIAA a na pätnástich metroch som v nej našiel až deväť borhákov. Lezenie bolo veľmi príjemné, s dostatočne veľkými chytmi aj stupmi.

Celú štvrtú dĺžku som zachytil na video:

YouTube video: Hohe Wand - Baumgartnerturm

Na vežičke Baumgartnerturm sme sa kochali výhľadmi na okolitú krajinu a na zasnežený Schneeberg. Bolo z nej výborne vidieť aj lezcov na blízkych ferratách Gebirgsvereins a Wildenauersteig.

360° fotografia: Na vrchole vežičky Baumgartnerturm

Z vežičky sme zlanili späť ku štandu, z ktorého sme naliezali do štvrtej dĺžky.

Zbalili sme lano a pokračovali sme popri stene k pilieru, ktorý sa nachádza medzi ferratami Gebirgsvereins a Wildenauersteig. Podľa sprievodcu mala k nemu viesť piata dĺžka a na ňom mali byť ešte ďalšie dve dĺžky. Terén bol však dosť zemitý a pripomínal nám tatranské choďáky, takže sme až na vrchol steny vyšli bez istenia. Cestou sme videli viacero borhákov, takže ak by sa niekto necítil bezpečne, môže celú cestu normálne doliezť.

Na vrchole sme sa stretli s Petrou, ktorá tam vyšla po turistickej trase zvanej Springlessteig vedúcej okolo chaty Hubertushaus.

V trojici sme sa vybrali doľava ku chate Wilhelm Eichert Hütte. Tam sme sa občerstvili a pristavili sme sa aj pri neďalekej vyhliadke s pamätníkom Aloisa Wildenauera. Následne sme po turistickom chodníku zišli dolu k penziónu Seiser Toni, kde sme mali odstavené auto.

P.S. Pokiaľ ide o výbavu, mali sme so sebou 80 metrové lano (stačilo by aj 60 metrové), dve sady expresiek, karabíny na budovanie štandov, lezečky a vysielačky. Lezečky som nepoužil.

P.S. Čo sa časov týka, z parkoviska sme vyrazili o 9:00, pod cestou sme boli o 10:00, na vežičke o 11:00 a na vrchole sme boli o 12:00. K autu sme dorazili pohodovým tempom o 14:00.

Komentár k článku mi môžeš nechať na Instagrame alebo mi ho môžeš poslať na e-mail.