Skitouring na Solisko
Krajina: Slovensko
Typ: Skitouring popri zjazdovke
Obtiažnosť: Červená zjazdovka
Topo a info: vt.sk
Parkovanie: 49.119783526601545, 20.064661959801693
Už pár rokov si všímam, že lezci v zime vymieňajú lezečky za skialpové lyže. Vďaka nim sa dostanú na miesta, ktoré sú inak ťažko dostupné, a čo je z môjho pohľadu najdôležitejšie, aj v zime trávia čas aktívne, vonku v prírode. Celkom prirodzene som sa teda rozhodol, že to vyskúšam tiež. Malo to však jeden háčik - nevedel som lyžovať 🙂
Problémy sú však na to, aby sa prekonávali, a tak som sa na popud manželky a viacerých kamarátov prihlásil do lyžiarskej školy. Vybral som si Park Ski School na Štrbskom Plese, kde som si dohodol individuálnu výuku. Počas troch dní som absolvoval tri doobedné lekcie, pričom každá trvala dve a pol hodiny.

V prvý deň som prišiel na ôsmu ráno k budove školy, ktorá je hneď pod svahom. Požičali mi tam lyžiarky, lyže, palice aj prilbu a pridelili mi inštruktora Jakuba. Ten mi ukázal úplné základy t.j. ako sa prenášajú lyže, ako sa zapínajú, ako sa na nich pohybovať a ako ich zastaviť. Po polhodinke strávenej na rovine sme sa presunuli na detskú zjazdovku č.7 (Školská), ktorú som párkrát zišiel v pluhu. Napredoval som celkom rýchlo, a tak sme sa po ďalšej polhodine presunuli na zjazdovku č.6 (Juniorská), kde sme až do konca lekcie trénovali oblúčiky. Prenášanie váhy v bokoch bolo pre mňa extrémne neprirodzené a fungovalo presne naopak, než ako by to chcel robiť môj mozog 🤷
Druhý deň som opäť prišiel na ôsmu ráno, dostal som rovnakú výstroj a inštruktorku Vierku. Začali sme na zjazdovke č.6 (Juniorská), kde si Vierka najprv overila, čo už viem a na čom ešte treba popracovať. Po zopakovaní základov sme sa presunuli na modrú zjazdovku č.4 (Turistická) a na záver lekcie sme zišli aj červenú zjazdovku č.2 (Esíčko). Nebudem klamať, mal som smrť v očiach 💩
Tretí deň som sa už tradične dostavil na ôsmu ráno, dostal som vysušenú výstroj a inštruktora Braňa. Ten si ma najskôr tiež rýchlo preklepol na modrej zjazdovke č.6 (Juniorská) a potom ma zobral rovno na najvyššie červené zjazdovky č.5 (Furkotka) a č.1 (Solisko). Na záver som si vyskúšal aj pre mňa najdesivejšiu zjazdovku č.3 (Interski), kde som presne podľa môjho očakávania skončil na zadku 😁
Po tretej lekcii bol môj úvodný cieľ naplnený. Dostal som sa zo stavu “nevie lyžovať” do stavu “zíde živý zo Soliska”, a tak som si povedal, že nabudúce to vyskúšam na skialpoch.
O tri týždne neskôr, v druhej polovici marca, som si teda opäť dohodol jednorazovú individuálnu výuku. Cieľom bolo s inštruktorom vyjsť na skialpových lyžiach hore a potom sa na nich spustiť dole.
V sobotu o 10:30 som prišiel k budove školy. Požičali mi tam skialpové lyžiarky, lyže, palice aj prilbu a pridelili mi inštruktora Michala. Ten mi na úvod vysvetlil všetky technologické detaily týkajúce sa skialpových lyží, viazaní, pásov a haršajzní. Potom sme spolu vyšliapali hore po oficiálnej skialpovej trase, ktorá viedla popri zjazdovkách č.2 (Esíčko) a č.1 (Solisko). Na Esíčku sme si v strmom teréne vyskúšali aj otáčanie, traverz a tiež využívanie podpätkov na viazaní.
Výšľap hore bol pre mňa skvelým zážitkom. Pohyb na lyžiach do kopca bol úplne prirodzený, plynulý a úžasný. Už nikdy nechcem v zime chodiť hore inak 🙃
Na vrchole zjazdovky som si spravil 360-ku a spustili sme sa dole.


360° fotografia: Na vrchole zjazdovky 🙂
Zjazd už bol horší, pretože v popoludňajších hodinách zjazdovka nebola v dobrom stave. Boli na nej bubny a pomedzi ne vykúkali zľadovatené úseky. Dostal som sa však dole živý a zdravý, a tak bol môj prvý skitouringový výlet úspešný.
Napriek tomu, že som počas svojej prvej sezóny nestrávil na lyžiach veľa času, môžem povedať, že som získal základy, na ktorých môžem stavať. Budúcu zimu by som už mal byť schopný samostatne praktizovať skitouring popri zjazdovkách, a s touto vyhliadkou som momentálne nadmieru spokojný. No a čo bude ďalej sa uvidí 😉
Na záver si dovolím ešte dva subjektívne postrehy:
- Plne si uvedomujem, že lyžovať ešte neviem. Viem sa síce spustiť zo Soliska a prežijem, no pri zjazde mi chýba istota a v každom jednom oblúku sa snažím brzdiť, aby som svoju jazdu udržal pod kontrolou. Predpokladám, že sa to časom zlepší, no bude to vyžadovať ešte veľa tréningu.
- Pri zjazde sa necítim príjemne ani bezpečne. Na zjazdovke sa pohybuje veľké množstvo ľudí rôznych úrovní a v rôznom stave triezvosti. Niektorí ma míňajú tak rýchlo, že si ich ledva všimnem, iní popri mne doslova letia vzduchom. Predpokladám, že sa všetci snažíme riadiť bielym kódexom, no aj tak vnímam riziko na zjazdovke ako neprimerane vysoké.
Komentár k článku mi môžeš nechať na Instagrame alebo mi ho môžeš poslať na e-mail.