Na Schneeberg cez Novembergrat

Krajina: Rakúsko
Typ: Turistika
Obtiažnosť: Exponovaný turistický terén
Topo a info: bergsteigen.com alebo Leichter Fels im wilden Osten (cesta č.52)
Parkovanie: 47.7768399538813, 15.86329381993886
Trasa: schneeberg-cez-novembergrat.gpx

Na rakúskom blogu Rauf und Davon ma zaujal článok o turistickom výstupe na Schneeberg trasou zvanou Novembergrat. Tento názov mi bol hneď povedomý a po chvíli som si spomenul, že si ho pamätám z knihy Leichter Fels im wilden Osten, kde bol Novembergrat uvedený ako lezecká cesta s obtiažnosťou 3.

Najskôr mi nebolo celkom jasné, prečo Daniel na svojom blogu opisuje Novembergrat ako turistickú trasu, zatiaľ čo Thomas Behm o ňom v knihe píše ako o lezeckej ceste. Túto záhadu mi objasnil až pozornejší pohľad na topo v knihe, kde bolo zakreslených sedem veží. Ak sa veže preliezajú priamo, obtiažnosť môže miestami naozaj dosahovať tretí stupeň. Ak sa však veže obchádzajú, obtiažnosť celej trasy sa pohybuje iba okolo prvého stupňa.

Po tomto zistení som sa rozhodol, že si Novembergrat najskôr prejdem iba ako turista a ak bude stáť za to, nabudúce sa tam možno vyberiem aj s lanom.

Auto som nechal na bezplatnom parkovisku za mestečkom Puchberg am Schneeberg v časti zvanej Schneebergdörfl a po modrej značke som vyrazil smerom k Schneebergu. Krátko predo mnou parkovisko opúšťala aj rakúska dvojica a vtedy som ešte netušil, že sa budeme stretávať celý deň.

Po hodine chôdze som dorazil k žľabu Unterer Schneidergraben plnému kamennej suti. Rakúska dvojica nado mnou vystupovala stredom žľabu a bolo na nej vidieť, že sa v tej suti dosť trápi. Už-už som sa ju chystal nasledovať, no pri letmom pohľade do mapy som si všimol, že turistický chodník nevedie stredom, ale ľavým okrajom žľabu. Chodník bol síce trochu zašitý, no výstup ním bol oveľa príjemnejší.

Po dvadsiatich minútach som zo žľabu odbočil doprava na traverzový chodník Nördlicher Grafensteig značený červenou značkou. Po ňom som pokračoval ďalších päťnásť minút až k nenápadnej odbočke. Vďaka aplikácii Mapy.com som však vedel, že vedie na Novembergrat.

Pri odbočke na Novembergrat som si trochu oddýchol a podľa ozveny hlasov som usúdil, že rakúska dvojica pokračovala ďalej po Nördlicher Grafensteig. Predstava, že na Novembergrate nebudem mať nikoho pred sebou sa mi pozdávala, no tešil som sa predčasne. Po pár minútach sa totiž otočili a bolo počuť, že sa vracajú späť. Neváhal som ani sekundu a vyrazil som. Nechcel som, aby mi zbytočne dýchali na chrbát.

Pri prechode Novembergratom sa mi zo siedmich veží podarilo jednoducho identifikovať iba prvé štyri. Ďalšie som už akosi podvedome prestal počítať. Najviac mi do očí udrela tretia veža, pretože bola najvýraznejšia a dovolil by som si tvrdiť, že aj najväčšia. Zároveň na nej bolo dobre vidieť lezecké línie a zozadu sa mi na ňu podarilo vyliezť aj bez lana.

Orientácia na Novembergrate bola vďaka červeným/oranžovým značkám jednoduchá. Značená trasa obchádzala všetky lezecké pasáže opísané v knihe a myslím si, že ju bez obáv môžem označiť iba za stredne náročný turistický terén. Ak by som tam však išiel ešte raz, určite by som si zobral aj prilbu. Väčšinu trasy predo mnou síce nikto nebol, no v závere ma predbehli moji rakúski súputníci a vtedy mi došlo, že prilba by sa mi veru zišla.

360° fotografia: Výstup cez Novembergrat

Novembergrat mi zabral hodinu a na jeho konci ma čakala trávnatá náhorná plošina. Napravo som z nej dovidel na vrchol Klosterwappen (2076 m) a na chatu Fischerhütte, kde som pred rokom a pol absolvoval zimný výstup. Naľavo som videl kríž na vrchole Waxriegel (1888 m) a tušil som, že tam niekde bude aj chata Damböckhaus. Chvíľu som sa pohrával s myšlienkou odskočiť si na Klosterwappen, no napokon som sa rozhodol nemeniť pôvodný plán.

O pol hodiny neskôr som už stál pri kríži na vrchole Waxriegel a obdivoval som odtiaľ výhľad na časť pohoria Rax. Na dohľad som mal aj kostolík Elisabethkirche, pri ktorom sa nachádza chata Berghaus Hochschneeberg a stanica zubačky Schneebergbahn. Všetkým týmto výdobytkom civilizácie som sa však vyhol a radšej som sa vybral hľadať zostupový chodník.

Zostupoval som po trase zvanej Oberer Herminensteig a subjektívne mi pripadala o niečo náročnejšia než Novembergrat. Jedna časť bola dokonca doistená aj oceľovým lanom a viacero miest bolo na zliezanie dosť nepríjemných. Podobne ako Novembergrat, aj táto trasa bola vynikajúco značená červenými značkami a zostup po nej bol pre mňa zábavou.

Kochal som sa výhľadmi a veselo som zdravil všetkých turistov idúcich v opačnom smere.

360° fotografia: Zostup cez Oberer Herminensteig

Po hodinovom zostupe cez Oberer Herminensteig som sa opäť napojil na červený traverzový chodník Nördlicher Grafensteig. Po ňom som pokračoval ďalších dvadsať minút k žľabu Unterer Schneidergraben a k autu som zostúpil rovnakou modrou trasou, ktorú som ráno použil na výstup. Celá túra mi zabrala šesť hodín a na parkovisku som sa opäť stretol s rakúskou dvojicou 🙂

Výstup na Schneeberg cez Novembergrat sa mi určite páčil viac než výstup na Hohe Veitsch cez Wildkamm a miestami dokonca dorovnával aj môj zatiaľ najobľúbenejší Ötscher cez Rauher Kamm. Do tejto časti Schneebergu sa určite rád vrátim a už mám aj celkom konkrétnu predstavu o najlepšej trase 🤫

Komentár mi môžeš nechať na Instagrame alebo mi ho môžeš poslať na e-mail.