Hohe Veitsch cez hrebeň Wildkamm
Krajina: Rakúsko
Typ: Turistika
Obtiažnosť: Exponovaný turistický terén
Parkovanie: 47.679792027959955, 15.41105175672327
Trasa: hohe-veitsch-cez-wildkamm.gpx
Počas výstupu na Ötscher (1893 m) ma na horizonte zaujal jeden z relatívne blízkych vrcholov. Pomocou aplikácie PeakFinder som zistil, že sa volá Hohe Veitsch (1981 m) a začal som sa pohrávať s myšlienkou, že by to mohol byť môj nasledujúci cieľ. Pri analýze výstupových možností som narazil na rakúsky blog Rauf und Davon, ktorý opisoval zaujímavú okružnú trasu vedúcu cez hrebeň Wildkamm, a plán na ďalší víkend bol jasný 🙂
Zaujímavosť: Názov Hohe Veitsch sa vyslovuje “Hóhe Fajč” a nemá priamy preklad do slovenčiny. Slovo Hohe znamená vysoký a slovo Veitsch údajne pochádza zo slovanského označenia pre býka. S trochou predstavivosti sa teda dá názov Hohe Veitsch do slovenčiny preložiť ako Vysoký Býk.
Z Bratislavy som vyrazil už tradične o tretej ráno. Auto som odstavil na bezplatnom parkovisku vedľa hlavnej cesty. Krátko pred šiestou bolo úplne prázdne a okrem mňa tam stáli len dva kempervany.
Z parkoviska som plný očakávaní vyrazil po červenej trase smerujúcej k salašu Sohlenalm. Čím vyššie som však stúpal, tým menej bol chodník prešliapaný a v hornej časti sa mi v bujnej vegetácii úplne stratil. Najviac zarastený úsek som obišiel okľukou po lesnej ceste a bol som veľmi rád, že mám dlhé nohavice. V kraťasoch by som sa vo všetkých tých lopúchoch a papradiach brodiť naozaj nechcel.
Rozčarovaný z komplikovaného začiatku som pri salaši Sohlenalm nadšene prešiel na krásnu cestu, ktorá viedla približne správnym smerom. Po sto metroch mi našťastie napadlo pozrieť sa do mapy a vďaka tomu som zistil, že som zrejme zabudol odbočiť. Vrátil som sa teda späť ku salašu a s pomocou aplikácie Mapy.com som našiel takmer neviditeľnú odbočku doľava.
Za odbočkou som začal stúpať neznačeným chodníkom na hrebeň Wildkamm. Orientoval som sa podľa kamenných mužíkov, tagov nastriekaných ružovým sprejom a najmä podľa aplikácie Mapy.com. Najskôr som kráčal lúkou plnou múch a následne ma pohltila kosodrevina. V nej už bola orientácia jednoznačná, kráčal som jediným presekaným chodníkom.
Keď som sa konečne dostal na hrebeň, otvoril sa mi krásny výhľad na Großer Wildkamm (1874 m) a Hohe Veitsch. Opäť som sa pozrel do mapy a zistil som, že som minul Kleiner Wildkamm (1757 m) vyznačený len nenápadnou kovovou schránkou. Našťastie to bolo len o pár metrov, takže som sa naň bez problémov vrátil.
Z Kleiner Wildkamm som hrebeňovým chodníkom pokračoval na Großer Wildkamm. Chodník bol príjemne jednoduchý, no prekvapil ma na ňom had. Všimol som si, že bol hnedý, no či to bola užovka alebo vretenica som už rozoznať nestihol, pretože upaľoval preč. Zrejme sa ma zľakol viac než ja jeho 🙂
Na vrchole Großer Wildkamm ma privítal čierny kríž a za ním ma čakal zostup skalnatým hrebeňom. Hrebeň nebol nijako extra náročný, no miestami bol dosť exponovaný. Najväčší dojem na mňa robila prázdnota po mojej ľavici a najťažším miestom bol približne trojmetrový komín.
360° fotografia: Na hrebeni za Großer Wildkamm
Z hrebeňa Wildkamm som zišiel na horskú lúku Gingatzwiese a vtedy mi došlo, že všetky výškové metre zídené z Großer Wildkamm budem musieť smerom na Hohe Veitsch opäť nastúpať. Priznám sa, že mi hlavou prebehla myšlienka Hohe Veitsch vynechať, no veľmi rýchlo som ju vytesnil. A dobre som spravil, pretože stúpanie na Hohe Veitsch bolo totálne pohodové.
Pri vrcholovom kríži na Hohe Veitsch som si s lepeňákom v ruke užíval výhľady na hrebeň Wildkamm, ktorým som prišiel, na Ötscher, na ktorom som bol minulý víkend a tiež na Hochschwab, na ktorý sa ešte len chystám. Okrem lepeňáku som si pre istotu dal aj magnéziový gél, pretože som už začínal cítiť stehná a cestou dole som sa chcel vyhnúť kŕčom.
360° fotografia: Na vrchole Hohe Veitsch
Z Hohe Veitsch som zostupoval rovnakou trasou smerom k lúke Gingatzwiese a odtiaľ žľabom Rodel až k autu. Zostup žľabom ma veľmi nebavil, pretože som už bol dosť unavený. Chodník v žľabe bol úzky, strmý a zdal sa mi nekonečný.
Na jednom mieste som si neďaleko chodníka všimol aj fixné laná a kovový rebrík, no moja zostupová trasa cez tieto prvky neviedla. Až neskôr som na internete našiel info, že sa vraj využívajú najmä pri výstupe. A možno som len zase minul nejakú odbočku 🙂
K autu som dorazil na pravé poludnie a bol som rád, že to už mám konečne za sebou. Výstup na Hohe Veitsch cez hrebeň Wildkamm bol pekný, no výstup na Ötscher cez hrebeň Rauher Kamm sa mi páčil oveľa viac.
P.S. Čo sa časov týka, tak z parkoviska som odchádzal o 05:30, na salaš Sohlenalm som dorazil o 06:20, na Kleiner Wildkamm o 07:40 a na Großer Wildkamm o 08:20. Na lúke Gingatzwiese som bol o 09:00 a na vrchol Hohe Veitsch som došiel o 09:40. Zostupovať som začal okolo 10:10 a pri aute som bol o 12:00.
Komentár mi môžeš nechať na Instagrame alebo mi ho môžeš poslať na e-mail.