Ötscher cez hrebeň Rauher Kamm
Krajina: Rakúsko
Typ: Turistika
Obtiažnosť: Exponovaný turistický terén s lezeckými pasážami
Topo a info: oetscher.at alebo bergsteigen.com
Parkovanie: 47.86676144361529, 15.163108656032955
Trasa: oetscher-cez-rauher-kamm-s-lanovkou.gpx
Ötscher (1893 m) som si prvý raz všimol, keď som v zime zostupoval zo Schneebergu. Aj napriek tomu, že je oproti nemu zhruba o 200 metrov nižší, pôsobil na mňa ako absolútna dominanta danej lokality a zaumienil som si, že si ho raz obzriem zblízka.
Zaujímavosť: Názov Ötscher sa vyslovuje “Ečer”, má údajne keltské i slovanské korene a s trochou predstavivosti sa dá do slovenčiny voľne preložiť ako Otec.
Za deň D som si zvolil prvú júlovú sobotu a zvažoval som tri trasy:
- Z Lackenhofu popri zjazdovke normálkou na vrchol a späť do Lackenhofu (10 km)
- Z Lackenhofu hrebeňom Rauher Kamm na vrchol a normálkou späť do Lackenhofu (15 km)
- Z Wienerbrucku roklinou Ötschergräben a hrebeňom Rauher Kamm na vrchol a normálkou späť do Wienerbrucku (31 km)
Prvá možnosť (normálka) sa mi zdala príliš jednoduchá a tretia možnosť (nástup roklinou Ötschergräben) sa mi zas zdala príliš dlhá. Logicky som si teda zvolil druhú možnosť (výstup hrebeňom Rauher Kamm) a dnes už môžem potvrdiť, že to bola správna voľba.
Z Bratislavy som vyrazil o 03:00 a o 05:45 som zamykal auto na parkovisku v Lackenhofe. Parkovanie aj lístok na lanovku smerom nadol som si kúpil deň vopred cez stránku oetscher.at.
Z Lackenhofu som po asfaltke došiel do časti zvanej Raneck a odtiaľ som po spevnenej lesnej ceste pokračoval do lokality s názvom Bärenlacke. Tam ma čakala odbočka na lesný chodník vedúci až na hrebeň Rauher Kamm, čo sa dá preložiť ako Drsný hrebeň.
Lesný chodník sa veľmi rýchlo zmenil na strmý výstup so serpentínami. S pribúdajúcimi výškovými metrami som sa začal potiť a aby som to nemal príliš jednoduché, pofukoval mi do toho studený nárazový vietor. Našťastie už mám celkom dobre zvládnuté vrstvenie oblečenia, takže kým som jedno tričko prepotil, druhé, priviazané na batohu, mi stihlo preschnúť.
Na hrebeň som dorazil o 08:00 a okamžite ma uchvátili parádne výhľady na okolité vrchy. Videl som odtiaľ nielen moje minulé ciele ako Schneeberg či Heukuppe, ale aj potenciálne budúce ciele ako Hohe Veitsch a Hochschwab.
Strácanie sa pri výstupoch (aj zostupoch) síce patrí medzi moje superschopnosti, no na hrebeni Rauher Kamm sa mi nepodarilo poblúdiť ani raz. Celá trasa bola totiž vynikajúco značená, stačilo mať otvorené oči a nasledovať červené značky.
Približne po hodine výstupu hrebeňom som o 09:00 dorazil ku drevenému krížu, ktorý však nebol vrcholový. Bolo na ňom viacero kovových tabuliek a na najväčšej z nich bol nasledovný text:
S láskyplnou spomienkou a hlbokou vďačnosťou venované horským záchranárom, ktorí zahynuli na Ötscheri.
Tento pamätný kríž sa nachádzal na mieste so skvelými panoramatickými výhľadmi, a tak som si pri ňom spravil 360-ku:
360° fotografia: Pri pamätnom kríži na Rauher Kamm.
Záverečný úsek nad krížom mi svojím tvarom pripomínal pyramídu a bol výrazne odlišný od úseku pod ním. Úsek pod krížom bol jednoduchší a miestami porastený kosodrevinou. Úsek nad krížom bol skalnatý a obsahoval aj pár exponovaných miest, ktoré by som sa určite nebál označiť za lezecké.
Lezecké pasáže pre mňa ako príležitostného lezca nepredstavovali zásadný problém. Ak by som však bol iba turista zvyknutý na slovenské turistické chodníky doistené reťazami, tak by som sa tam celkom určite zapotil.
Na vrchol tejto pyramídy, a teda aj na koniec hrebeňa Rauher Kamm, som dorazil o 09:30. Namiesto vrcholového kríža ma tam však čakala iba trávnatá planina, ktorou som pokračoval ďalej.
Na samotný vrchol so železným krížom som dorazil o 09:50. Poriadne som si tam oddýchol a pri výhľade na rakúske Alpy som zbaštil lepeňák.
O 10:30 som začal zostupovať normálkou, ktorá mi v porovnaní s hrebeňom Rauher Kamm pripadala dosť nudná. Nemyslím to v zlom, aj normálka má určite svoje čaro, no po takom skvelom hrebeni som ho nedokázal dostatočne oceniť.
O 11:10 som dorazil k chate Ötscherschutzhaus. Odtiaľ som sa zviezol vopred zaplatenou lanovkou, čo mi ušetrilo približne hodinu a pol namáhavého zostupu. Lanovka ma vysadila doslova pár desiatok metrov od parkoviska a na jej konci bolo voľne prístupné WC s teplou vodou.
O 11:30 som šťastný nasadol do auta a vyrazil domov.
Výlet na Ötscher ma milo prekvapil. Infraštruktúra v Lackenhofe je na vysokej úrovni (parkovanie, lanovky, WC, online nákup lístkov) a perfektne značený hrebeň Rauher Kamm je zážitkom nielen pre pokročilých turistov ale aj pre začínajúcich lezcov.
Komentár mi môžeš nechať na Instagrame alebo mi ho môžeš poslať na e-mail.