Grossglockner normálkou s horským vodcom

Krajina: Rakúsko
Typ: Vysokohorská turistika
Obtiažnosť: PD+
Topo a info: bergsteigen.com alebo summitpost.org
Parkovanie: 47.021948893728634, 12.689314864721082

Ako sa to celé zomlelo

Manželka mi na štyridsiate narodeniny darovala poukážku na výstup s horským vodcom. Pôvodne ju objednávala ako “Viacdĺžkové lezenie na Hohe Wande”, no tam som v tom čase už liezol samostatne, a preto som ju radšej chcel využiť na niečo iné.

Zhruba o rok neskôr som si dohodol výstup Martinovkou na Gerlach. Túru však prekazil skorý sneh, a tak poukážka opäť rok stála. Medzitým som absolvoval ďalší výcvik, začal som samostatne liezť v Tatrách a pomaly som prestával veriť, že poukážku ešte niekedy využijem.

Situácia sa však výrazne zmenila v máji tohto roka, keď mi mailom prišiel newsletter od Mountain Addiction. Písalo sa v ňom o voľnom júnovom termíne na Grossglockner, najvyšší vrch Rakúska. Neváhal som ani minútu a okamžite som sa prihlásil.

Akciu som si rozplánoval na tri dni dovolenky. V prvý deň - utorok - som sa mal presunúť pod Grossglockner, v druhý deň - stredu - mal prebehnúť samotný výstup a v tretí deň - štvrtok - som si vyhradil na návrat domov.

Zraz na chate Lucknerhütte

V utorok ráno o 08:00 som vyrazil autom z Bratislavy a po siedmich hodinách cesty som o 15:00 dorazil k hostincu Lucknerhaus pod Grossglocknerom. V letných podmienkach som si z auta zobral batoh so zimnou výbavou a vyrazil som na chatu Lucknerhütte, kde som sa mal o 16:30 stretnúť s horským vodcom.

Vystupovať sme mali v dvoch skupinách. Prvú, s dvoma účastníčkami, viedol horský vodca Daniel Mahdal a druhú, iba so mnou, viedol horský vodca ašpirant Ľubo Ďuráš. Na chate sme sa všetci piati zoznámili, Ľubo skontroloval moju výstroj, dohodli sme si organizačné detaily a po večeri sme šli hneď spať.

Výstup na chatu Erzherzog Johann Hütte

V stredu ráno sme vstávali o 02:00.

Dali sme si raňajky, ktoré chatári kvôli skorým výstupom pripravujú už večer, a o 02:30 sme za svetla čeloviek vyrazili z chaty. Najskôr sme stúpali obyčajným turistickým chodníkom, okolo nás bola tráva. Za necelé dve hodiny sa však chodník stratil a ďalej sme už kráčali po snehu.

Pred prvým strmším zrázom sme si nasadili prilby, sedáky, mačky a naviazali sme sa na lano. Nad zrázom náš už čakal ľadovec Ködnitzkees. Predĺžili sme teda lano, uviazali na ňom pár uzlov a ďalej sme pokračovali vo väčšom rozostupe. Na ľadovci totiž hrozí pád do trhliny a väčší rozostup zvyšuje šancu, že sa ho ostatným členom družstva podarí ubrzdiť.

Po hodinke stúpania ľadovcom sme dorazili k hornej časti ferraty Mürztaler Steig, ktorá bola z veľkej časti stále pod snehom. Ľubo ma na nej doisťoval lanom, takže som sa aj napriek poriadne strmému svahu vôbec nebál.

Ferrata končila pri chate Erzherzog Johann Hütte, ktorá vo výške 3454 metrov predstavuje najvyššie položenú chatu v Rakúsku. V lete to určite môže byť príjemná zastávka, no začiatkom júna bola chata ešte stále zatvorená. Dali sme si pri nej krátku pauzu, natreli sme sa opaľovacím krémom, pretože na nás začínalo svietiť slnko, a vyrazili sme ďalej.

Výstup na Grossglockner

Počasie bolo pekné, slnečné, no cestu nám sťažoval silný nárazový vietor. V najprudších nárazoch sme museli zastaviť a podopierať sa cepínmi. Raz sme si dokonca museli aj kľaknúť. Keďže som s takýmto typom vysokohorských túr nemal žiadne skúsenosti, plne som sa spoliehal na Ľuba. Vôbec by som neprotestoval, keby zavelil, že sa otáčame. Ľubo sa však rozhodol, že vyjdeme na hlavný hrebeň a uvidíme. Bola to skvelá voľba, pretože kým sme tam vyšli, nárazy vetra výrazne zoslabli.

Na hlavnom hrebeni, zhruba vo výške 3700 metrov, som začal pociťovať zvláštnu formu slabosti. Prešiel som 10-20 krokov a musel som si oddýchnuť. Bol som akoby zadýchaný, no zároveň som zadýchaný nebol. S Ľubom sme sa zhodli, že je to zrejme reakcia môjho organizmu na výšku. Pre istotu som si dal magnéziový gél a ďalej sme pokračovali s častejšími prestávkami.

Po strmom zasneženom hrebeni sme došli najskôr na vrchol Kleinglockner (3770 m) a napokon aj na hlavný vrchol Grossglockner (3798 m). Dorazili sme tam po šiestich hodinách o 8:30 a na celom hrebeni sme vtedy boli úplne sami. Z ikonického trojmetrového kríža spod snehu trčala iba tretina.

360° fotografia: Na vrchole Grossglocknera (3798m)

Na vrchole sa opäť rozfúkalo, takže sme si spravili zopár fotiek a bez zbytočného otáľania sme zahájili zostup rovnakou trasou.

Zostup na chatu Lucknerhütte

Musím sa priznať, že zostupu po strmom hrebeni som sa dosť obával. Ľubo mi však ukázal, ako sa v mačkách chodí na “Chaplina” a ako sa dá pri zostupe efektívne dopomáhať cepínom. Vďaka tomu zo mňa po pár desiatkach metrov strach úplne opadol a ostal mi už len veľký rešpekt, ktorý ma aj naďalej nútil zostupovať pomalšie a s rozvahou.

Pri zostupe bolo cítiť, že slnko snehovú vrstvu pomaly, ale isto roztápa. Na miestach, kde sme ráno rýchlo a v pohode stúpali po tvrdom snehu, sme sa teraz predpoludním zabárali až po kolená.

Z vrcholu sme zišli späť k chate Erzherzog Johann Hütte a od nej opäť po ľadovci Ködnitzkees až dolu k chate Lucknerhütte. Tam sme dorazili po desiatich hodinách o 12:30.

Zhodnotenie

Pri výstupe na Grossglockner som prekonal viacero osobných míľnikov. Bola to moja prvá alpská túra, prvýkrát som kráčal po ľadovci a prvýkrát som pešo vystúpil do nadmorskej výšky nad 3000 metrov. Z pohľadu fyzickej náročnosti to síce nebola ľahká túra, no aj napriek zimným podmienkam a negatívnemu vplyvu nadmorskej výšky sa mi zdala o čosi ľahšia než Orla Perć.

Som nesmierne rád, že som bol na Grossglockneri s horským vodcom. Moje aktuálne vedomosti a skúsenosti by na túto túru určite neboli dostatočné a Ľubo ma za ten jeden deň stihol naučiť viacero nových vecí. Napríklad si vďaka nemu už viem odložiť cepín na batoh bez toho, aby som si ho musel dávať dole. Taktiež ma naučil, ako sa mám pohybovať v mačkách na úzkych hrebeňoch a ako v nich mám traverzovať či schádzať strmé svahy.

Celému tímu horsky-vodca.com určite patrí veľká pochvala nielen za prácu odvedenú na túre, ale aj za naplánovanie termínu na začiatok leta, keď je na Grossglockneri minimum ľudí.

Oblečenie

Počas výstupu som použil nasledovné oblečenie:

• Vode a vetru odolná bunda Simond Alpinism Light
  Bunda síce nemá GORE-TEX™ membránu, no aj tak ma spoľahlivo ochránila pred vetrom.
• Mikina z merino vlny Simond Alpinism
  Mikinu som cestou hore prepotil. Zavesil som si ju teda na batoh a za chvíľu bola úplne suchá. Keď nefúkalo, bola mojou vrchnou vrstvou a bol som s ňou nadmieru spokojný.
• Spodné tričko s dlhým rukávom Simond Alpinism Seamless
  Aj keď som sa spotil, toto spodné tričko som si vymieňať nemusel. Schlo na mne extrémne rýchlo.
• Nohavice Simond Alpinism Light Evo
  Tieto nohavice sú absolútna topka. V lete mi v nich nie je teplo, v zime mi v nich nie je zima. Majú vrecká prispôsobené sedáku (mobil mám na dosah), na bokoch sa dajú rozopnúť (odvetrávanie), dolu sa dajú stiahnuť a pripnúť na topánky (ochrana pred snehom).
• Legíny z merino vlny Forclaz MT500
  Mal som ich oblečené celý deň. V tieni mi v nich nebola zima a na slnku mi v nich nebolo horúco.
• Ponožky Simond Alpinism
  Mal som ich prvýkrát a som s nimi spokojný, aj keď na ľadovci mi v nich bolo trochu zima. Po túre som však nemal ani jeden otlak. Päty som si však dopredu poistil páskou proti otlakom.
• Topánky La Sportiva Trango Cube GTX
  Vysoké topánky kategórie C. Skoro ráno mi v nich na ľadovci bolo trochu zima, no inak mi poslúžili parádne. Na bežnú turistiku bez snehu sú ale podľa mňa príliš tvrdé.
• Nepremokavé rukavice Simond Sprint
  V tieni a pri lezení v snehu paráda, no na slnku mi v nich bolo príliš teplo. Striedal som ich teda s obyčajnými tenkými rukavicami.
• Čelenka Mountain Addiction
  Táto čelenka mi v zime nahrádza čiapku. Hlava je s ňou dostatočne odvetrávaná, čelenka zmäkčuje styčné plochy s prilbou a tiež zabraňuje stekaniu potu do tváre a očí. Pre mňa povinná výbava.

Nasledovné oblečenie som mal so sebou, no nepoužil som ho:

• Páperová bunda Simond Alpinism
  Počas výstupu na ňu nebola dostatočne veľká zima. Tričko, mikina a vrchná nepremokavá bunda mi úplne stačili.
• Čiapka Simond Alpinism
  Čiapku som nepoužil, pretože mi stačila čelenka doplnená kapucňou z mikiny alebo vrchnej nepremokavej bundy.

Výstroj

Okrem oblečenia som mal so sebou aj:

• Batoh Simond Alpinism 33
  Z môjho pohľadu ideálny batoh na jednodňovú lezeckú túru. Nosím ho na viacdĺžky, ferraty a osvedčil sa aj na Grossglockneri.
• Mačky Rock Empire Machki Expert
  Moje prvé mačky, ktoré mám už tretí rok a stále fungujú. Nesklamali ani tentokrát.
• Cepín Rock Empire Chackan Ski
  Môj prvý cepín. Tiež ho mám už tretí rok a tiež fungoval bez problémov.
• Sedák Ocun Twist
  Sedák, ktorý nosím na umelú stenu, na skalky, do hôr aj na ferraty. Fungoval bez problémov.
• Prilba Black Diamond Half Dome
  Horolezecká prilba, ktorú, rovnako ako sedák, nosím úplne všade. Taktiež fungovala bez problémov.
• Slnečné okuliare Quechua MH570 POLA CAT4
  Jedny z najlacnejších ľadovcových okuliarov. Aj tie boli funkčné a bez problémov.

Strava a doplnky

Čo sa týka stravy, počas výstupu som potreboval:

• 1,5 litra vody
• dve slané tyčinky
• jeden magnéziový gél
• jeden lepeňák, ktorý som si vyrobil počas raňajok na chate

No a samozrejme som mal so sebou aj opaľovací krém a UV balzám na pery, aby ma na ľadovci nespálilo slnko.

Fotogaléria

Komentár mi môžeš nechať na Instagrame alebo mi ho môžeš poslať na e-mail.