Ferrata Drachenwand nad jazerom Mondsee

Krajina: Rakúsko
Typ: Via ferrata
Obtiažnosť: C
Topo a info: drachenwand-klettersteig.at, bergsteigen.com alebo ferrataguide.com
Parkovanie: 47.81873629064134, 13.356207497565606

Spiatočnú cestu z Grossglocknera som si rozdelil na dve časti, pretože som si po desaťhodinovom výstupe netrúfal sedieť ešte ďalších sedem hodín v aute. Po zhruba troch hodinách jazdy som teda v stredu podvečer zakotvil neďaleko Salzburgu pri jazere Mondsee.

Hneď po zjazde z diaľnice mi do očí udrela obrovská vápencová stena, ktorá sa týčila nad pravým brehom jazera. Bol to Drachenwand, hlavný cieľ mojej zastávky, na ktorý vedie rovnomenná ferrata Drachenwand Klettersteig.

Zo stredy na štvrtok som prespal v penzióne neďaleko Mondsee. Keď som chalanovi na recepcii povedal, že sa chystám na ferratu Drachenwand, odporučil mi vyraziť čo najskôr, pretože tam býva extrémne veľa ľudí. Zabezpečil mi dokonca aj skoršie raňajky.

Vo štvrtok ráno o 07:00 som auto zaparkoval v tesnej blízkosti ferraty na okraji obce St. Lorenz. Živý plot domu susediaceho s parkoviskom bol ovešaný zvláštnymi tabuľkami, ktoré posielali ľudí parkovať inam. Nechápal som o čo ide, pretože parkovisko bolo riadne označené a stálo na ňom už viacero áut. Až neskôr som sa vo facebookovej skupine Klettersteige und Klettern dočítal, že obyvateľom toho domu vadí hluk a snažia sa autá presmerovať na druhý koniec parkoviska.

Nástupová trasa cez dedinu a les bola celkom dobre značená, stačilo sledovať tabuľky s nápisom “Klettersteig” a v prípade pochybností nazrieť do aplikácie Mapy.com. Nástup od auta pod ferratu mi zabral zhruba 20 minút, ďalších 10 minút mi trvalo obliecť si výstroj a o 07:30 som už začínal liezť. Pred sebou som videl iba dvoch lezcov, no za sebou som už z lesa počul viacero hlasov.

Ferrata začala dvomi nerezovými rebríkmi, čo je podľa mňa dosť nešťastné riešenie. Jednak rebríky nezapadajú do okolitého prostredia a dvak vyvolávajú v návštevníkoch falošný pocit, že ferrata bude jednoduchá. Osobne fandím skôr ťažším začiatkom ferrát, ktoré čo najskôr preveria lezecké schopnosti ašpirantov a tým menej zdatným umožnia bezpečne vycúvať.

Za rebríkmi nasledovalo vodou zreteľne vymyté miesto, kde vraj na jar a po výdatných dažďoch býva vodopád. Počas mojej júnovej návštevy však na stenu od skorého rána neúprosne pieklo slnko a po vodopáde nebolo ani chýru, ani slychu.

Trasa pokračovala logickou líniou stále hore, až sa v sektore 13 rozdvojila. Pravá odbočka viedla na lanový most a ľavá ho obchádzala cez úsek s obtiažnosťou C/D. Vybral cez most, pretože z neho bol lepší výhľad na jazero. Prechod cezeň bol úplne jednoduchý, no viem si živo predstaviť, že počas rušných víkendových dní sa na ňom musí tvoriť poriadna zápcha. Ak by naň čakalo veľa ľudí, určite by som radšej zvolil obchádzkovú trasu vľavo.

Za mostom sa obe línie opäť spojili a ako jedna línia pokračovali po hrebeni až k vrcholovému krížu, kam som dorazil o 9:00. Výstup prázdnou ferratou mi teda trval hodinu a pol. Od kríža som mal skvelý výhľad na jazero Mondsee a jeho okolie.

360° fotografia: Na vrchole ferraty Drachenwand

Až na vrchole mi došlo, že ferrata sa síce volá Drachenwand, no na samotný Drachenwand (1176 m) som sa ňou nedostal. A dokonca som ani neliezol jeho hlavnou stenou. Celú dobu som šieľ iba po jeho najvýchodnejšom hrebeni a ferrata ma doviedla len na predvrchol zvaný Drachenstein (1060 m). Podľa mapy by sa zrejme dalo pokračovať neznačenou trasou okolo skalného okna Drachenloch až na hlavný vrchol, no tento týždeň som už mal za sebou dosť a nechcel som to zbytočne ďalej hrotiť. Rozhodol som sa preto pre zostup štandardnou turistickou trasou zvanou Hirschsteig.

Zostupová trasa je na internete opisovaná ako veľmi náročná a nebezpečná. Mne osobne sa však taká nezdala. Bol to taký klasický rakúsky zostup lesom - veľa hliny, koreňov, kde-tu pár kameňov. Zároveň si však viem predstaviť, že ak by bolo mokro alebo by som bol vyšťavený z niekoľkohodinového výstupu po preľudnenej ferrate, mohla by predstavovať problém. Záverečná časť zostupu je najstrmšia a je doistená oceľovým lanom. Vraj tam zahynulo viacero osôb, takže ju určite netreba podceňovať.

Na zostupovej trase som stretol mladú českú dvojicu, ktorá ňou išla hore. Chalanisko s dievčinou boli presvedčení, že tade sa ide na ferratu. Vysvetlil som im, že zrejme minuli nejakú odbočku a idú hore zostupovkou. Najskôr mi neverili, no nakoniec sa predsa len otočili a vrátili sa dole. Nechcem si ani len predstaviť to zdesenie, keď by po troch hodinách výstupu dorazili ku krížu a zistili by, že celú ferratu obišli 🙃

K autu som dorazil o 10:30, takže zostup mi trval necelú hodinu a pol.

Celý výstup ferratou Drachenwand som zaznamenal aj na video:

YouTube video: Drachenwand Klettersteig - The Entire Route

S odstupom času musím uznať, že príroda v okolí jazera Mondsee je naozaj nádherná, no ferrata Drachenwand vo mne zanechala zmiešané pocity.

Ferrata bola plná lockerov, čiže voľných alebo kývajúcich sa kameňov. Počas lezenia v horách som si zvykol lockery aktívne vyhľadávať a vyhýbať sa im, pretože predstavujú riziko nielen pre mňa (môžem s nimi vypadnúť), ale aj pre ľudí podo mnou (môžu ich zasiahnuť). Kým na iných ferratách som sa s lockermi stretal len zriedkavo, na Drachenwande som ich nachádzal takmer neustále. Bol som preto nesmierne rád, že predo mnou je iba minimum lezcov a dúfal som, že na mňa nikto nič nezhodí.

Okrem lockerov ma na ferrate vyrušoval aj neobvykle veľký počet farebných tabuliek. Väčšina z nich síce označovala jednotlivé sektory, no na každej bola umiestnená aj reklama. Úplným extrémom bol lanový most, kde bola reklama zavesená doslova pod každou fošňou. Chápem, že sponzorom sa treba nejako odvďačiť, no rozvešať reklamy v prírode mi nepríde ako najlepší nápad.

Ďalšou vecou, ktorú som celkom nechápal, bolo nelogické vedenie a kotvenie oceľového lana. Na viacerých miestach bolo totiž upevnené tak, že odieralo skalu a vyrývalo do nej rôzne priehlbiny. Netuším, prečo to autori ferraty spravili práve takto, no na mňa to pôsobilo ako uponáhľaná stavba bez dostatočného rešpektu k prírode.

Ako to teda zhrnúť? Som rád, že som na ferrate Drachenwand bol a za zastávku na dlhšej ceste určite stála. Ak by však mala byť mojím jediným cieľom a cestoval by som tam z Bratislavy iba kvôli nej, bol by som asi dosť sklamaný.

Komentár mi môžeš nechať na Instagrame alebo mi ho môžeš poslať na e-mail.