Ihla v Ostrve - Jedna dĺžka po vlastnom
Na prvý augustový pondelok bol od obeda predpovedaný dážď, tak sme si hľadali iba nejakú rýchlu turistiku, ktorá by v ideálnom prípade obsahovala aj krátke lezenie. Výber padol na Ihlu v Ostrve, kde pár dní dozadu boli naši kamaráti z tatranského kurzu. Vyzistili sme teda u nich narýchlo čo nás tam zhruba čaká a šlo sa na to.
Prístup k Ihle bol relatívne jednoduchý. Zaparkovali sme dole na záchytnom parkovisku a po asfaltke (modrá značka) sme vyšli na Popradské pleso. Po magistrále (červená značka) sme vybehli do Sedla pod Ostrvou a jasne viditeľným chodníkom sme po hrebeni prešli na Zadnú Ostrvu. Odtiaľ to bolo k Ihle už len pár minút. Zišli sme k nej krátkym žľabom a začali sme sa chystať na jednu dĺžku po vlastnom istení. Bolo to naše prvé samostatné lezenie v Tatrách bez dohľadu inštruktora, takže pocity boli zmiešané 🙃
Prvú polovicu dĺžky sme liezli zo “zadnej” strany Ihly, potom sme sa prehupli na “prednú” stranu a doliezli sme priamo hore k luxusnému borhákovému štandu. Liezli sme so 60m dvojičkami a obtiažnosť tejto trasy odhadujem tak na III UIAA. Vyšli sme ju v nástupovkách, cestou sme založili 3 friendy, 1 vklínenec a všetky vlastné istenia sme predlžovali slučkami.
Výhľad z vrcholu sme mali vďaka oblačnosti značne obmedzený.
360° fotografia: Na vrchole Ihly v Ostrve
Z vrcholového borhákoveho štandu sme zlanili priamo dole do miesta, kde sme začínali liezť. Zlaňák bol krásny vzdušný a podľa údajov z cesty „Aviatika spánku a bdenia“ mal okolo 28 metrov. Tomáš chcel následne Aviatikou doliezť od Ihly až na Zadnú Ostrvu, no to už nám začalo seriózne pršať, tak sme sa rýchlo pobalili a pálili sme preč rovnakou trasou ako sme tam došli.
Pri zostupe nás síce zlialo, ale to nám už vôbec nevadilo, pretože Ihla sa podarila.
Komentár k článku mi môžeš nechať na Instagrame alebo mi ho môžeš poslať na e-mail.