Ihla v Ostrve - Jedna dĺžka po vlastnom
Na prvý augustový pondelok bol od obeda predpovedaný dážď, tak sme si hľadali iba nejakú rýchlu turistiku, ktorá by v ideálnom prípade obsahovala aj krátke lezenie. Výber padol na Ihlu v Ostrve, kde pár dní dozadu boli naši kamaráti z tatranského kurzu. Vyzistili sme teda u nich narýchlo čo nás tam zhruba čaká a šlo sa na to.
Prístup k Ihle bol relatívne jednoduchý. Zaparkovali sme dole na záchytnom parkovisku a po asfaltke (modrá značka) sme vyšli na Popradské pleso. Po magistrále (červená značka) sme vybehli do Sedla pod Ostrvou a jasne viditeľným chodníkom sme po hrebeni prešli na Zadnú Ostrvu. Odtiaľ to bolo k Ihle už len pár minút. Zišli sme k nej krátkym žľabom a začali sme sa chystať na jednu dĺžku po vlastnom istení. Bolo to naše prvé samostatné lezenie v Tatrách bez dohľadu inštruktora, takže pocity boli zmiešané 🙃
Prvú polovicu dĺžky sme liezli zo “zadnej” strany Ihly, potom sme sa prehupli na “prednú” stranu a doliezli sme priamo hore k luxusnému borhákovému štandu. Liezli sme so 60m dvojičkami a obtiažnosť tejto trasy odhadujem tak na III UIAA. Vyšli sme ju v nástupovkách, cestou sme založili 3 friendy, 1 vklínenec a všetky vlastné istenia sme predlžovali slučkami.
Výhľad z vrcholu sme mali vďaka oblačnosti značne obmedzený.
360° fotografia: Na vrchole Ihly v Ostrve
Z vrcholového borhákoveho štandu sme zlanili priamo dole do miesta, kde sme začínali liezť. Zlaňák bol krásny vzdušný a podľa údajov z cesty „Aviatika spánku a bdenia“ mal okolo 28 metrov. Tomáš chcel následne Aviatikou doliezť od Ihly až na Zadnú Ostrvu, no to už nám začalo seriózne pršať, tak sme sa rýchlo pobalili a pálili sme preč rovnakou trasou ako sme tam došli.
Pri zostupe nás síce zlialo, ale to nám už vôbec nevadilo, pretože Ihla sa podarila.
Komentár mi môžeš nechať na Instagrame alebo mi ho môžeš poslať na e-mail.