Hohe Wand - Betty & Paul

Krajina: Rakúsko
Typ: Viacdĺžkové športové lezenie
Obtiažnosť: 6 (5 A0)
Topo a info: Bergsteigen.com alebo Alpinkletterführer Hohe Wand (cesta č.627)
Parkovanie: 47.8278917147496, 16.050416479597196

Betty & Paul je lezecká cesta nachádzajúca sa v oblasti Hohe Wand neďaleko Viedne. Ponúka päť rôznorodých dĺžok a ako už jej názov napovedá, skladá sa z dvoch ciest - z cesty Betty (3 dĺžky) a z cesty Paul (2 dĺžky). Prvýkrát sme sa ju pokúšali vyliezť už začiatkom augusta, no Paula sme si vtedy pomýlili s inou, náročnejšou cestou, ktorú sme nedokázali doliezť. Venoval som tomu samostatný článok.

Zaparkovali sme na platenom parkovisku pod vyhliadkou Skywalk a odtiaľ sme ihličnatým lesom stúpali doprava pod stenu. Cesta Betty & Paul nie je nijak extra označená, no dá sa nájsť podľa cesty Duettsteig, ktorá je označená veľkým modrým nápisom priamo na skale. Betty začína pár desiatok metrov vľavo od Duettsteigu.

Celá cesta je športovo odistená a treba si do nej zobrať dve sady klasických skalkárskych expresiek. Na stránke Bergsteigen sa síce uvádza, že stačí 50 metrové lano, no to platí len v prípade úspešného prelezu. V prípade problémov je 50 metrové lano na zlanenie absolútne nepostačujúce, a preto sme na náš druhý pokus nastúpili so 60 metrovými dvojičkami, s ktorými sa dá zlaniť plných 60 metrov.

Liezť sme začali až krátko pred deviatou a to už bolo na august dosť neskoro, pretože slnko neúprosne pieklo a bolo horúco.

Prvá dĺžka obsahuje zhruba v polovici špáru (5+), do ktorej vôbec nie je jednoduché naliezť. Okolo špáry je totiž fest hladká skala s minimom chytov a človeka to tam neustále otvára ako dvere. Po špáre nasleduje komín (4), no ani ten nie úplne najľahší. Prvá dĺžka končí borhákovým štandom na pilieri. Odtiaľ sa dá pokračovať do druhej dĺžky, alebo zlaniť dole.

Druhá dĺžka začína vzdušným traverzom doprava, ktorý som bez váhania prehákoval. Za traverzom čaká strmý extra vzdušný kútik so špárou (5+), ktorý môžem bez váhania označiť za kľúčové miesto druhej dĺžky. Liezol som to najskôr na rozpor, potom ako špáru, potom na sokolíka, robil som čo som mohol a pár krát som si pomohol aj preskou. Druhá dĺžka končí borhákovým štandom, na ktorom sa dá sadnúť, vydýchať a je z neho dobre vidieť prvý štand.

Tretia dĺžka je najľahšia. Začína krátkym už relatívne ľahším kútom (5-) a následne pokračuje ľahkým terénom až po štand. Tretí štand sa dá vybudovať na dvoch listnatých stromoch, alebo sa dá postaviť na borhákoch, ktoré sú na skale napravo od nich.

Po tretej dĺžke je cesta Betty ukončená a nasleduje krátky choďák pár desiatok metrov doprava pod začiatok cesty Paul.

Štvrtá dĺžka, prvá v ceste Paul, začína pri menšom menhire a končí pod ihličnatým stromom, ktorý je zdola jasne viditeľný. Ja som si túto dĺžku neplánovane skrátil, pretože som ešte pred stromom našiel na stene reťazový štand z inej cesty. Zaštandoval som teda predčasne na ňom. Spätne to však hodnotím ako chybu, pretože bol nepohodlný, celú dobu naň pieklo slnko a doliezali naň veľké lesné mravce. Po správnosti som mal doliezť naozaj až pod ten ihličnatý strom a tam zaštandovať na jednom borháku a slučke obhodenej okolo stromu.

Piata dĺžka je suverénne najťažšia. Nad stromom je kľúčová platňa (6), ktorá ponúka len minimálne množstvo chytov. Toto miesto bolo úplne mimo moju ligu a musel som ho celé prehákovať. Následný dolez na vrchol bol už výrazne jednoduchší. Na vybudovanie záverečného piateho štandu sme využili ihličnatý strom.

Na vrchol sme v úmornom teple doliezli za tri a pol hodiny.

360° fotografia: Na konci cesty Betty & Paul

Z vrcholu sme následne zreteľným chodníkom prešli doľava ku Skywalku. Odtiaľ sa dá dolu na parkovisko zísť buď po jednoduchšej zelenej trase Völlerin-Steig s ferratovými prvkami obtiažnosti A alebo po náročnejšej modrej trase Frauenluckesteig s ferratovými prvkami obtiažnosti B. My sme sa vybrali náročnejšou trasou a v zásade to bol normálny turistický chodník lesom, akurát v jednom mieste bolo treba po rebríku zliezť cca 15 metrov vysokú jaskyňu.

Betty aj Paul boli výrazne mimo moju komfortnú zónu a na viacerých miestach som musel hákovať. Skúsenejší lezci by sa mi smiali, no ja to považujem za hodnotnú skúsenosť. Občas je dobré preveriť svoje limity 🙂

Komentár k článku mi môžeš nechať na Instagrame alebo mi ho môžeš poslať na e-mail.