Hoher Gjaidstein na Dachsteine

Krajina: Rakúsko
Typ: Vysokohorská turistika s ľahkou ferratou
Obtiažnosť: T3 podľa SAC alpine hiking grade scale
Topo a info: schladming-dachstein.at
Parkovanie: 47.45012793600815, 13.617417899621127

Tento rok sme s rodinou strávili letnú dovolenku v oblasti Schladming–Dachstein v Rakúsku. Z Bratislavy sme tam autom došli za necelé štyri hodiny a ubytovali sme sa v obci Gröbming. Na recepcii hotela nám vystavili návštevnícke karty Schladming-Dachstein Sommer Card, vďaka ktorým sme mohli zdarma využívať takmer všetky lanovky v okolí.

Môj najodvážnejší dovolenkový plán počítal s tým, že nastane intergalaktická súhra môjho zdravia, počasia i rodinných povinností a podarí sa mi vyliezť tzv. Super Ferrata Dachstein. Tá sa skladá z troch samostatných ferrát Anna, Johann a Schulter, ktoré vedú od Südwandhütte (1910 m), cez Seethalerhütte (2740 m) až na najvyšší vrch oblasti s názvom Hoher Dachstein (2995 m).

Počasie nám však veľmi nevyšlo, takmer každý deň pršalo, a preto som si na super ferratu netrúfol.

Vďaka Sommercard sme však mali nárok na jednu bezplatnú lanovku na Dachstein. Museli sme si ju ale vopred rezervovať na presný čas a keď sme sa do toho v nedeľu pustili, tak najbližšie voľné miesta boli až na štvrtok. Aby toho nebolo málo, tak popoludňajšie jazdy nadol už boli tiež kompletne obsadené. Najlepší variant, ktorý sa nám podarilo vyklikať, predstavoval vývoz nahor o 09:30 a cestu nadol už o 13:00.

Pre návštevníkov, ktorých nelákajú outdoorové aktivity, je na Dachsteine pripravených viacero ľahko dostupných atrakcií. Môžu navštíviť platformu Skywalk, schody do neba, schody do prázdnoty, visutý most, ľadový palác alebo reštauráciu. Ja som všetky tieto vymoženosti prenechal manželke s dcérou a sebe som naplánoval výšľap na najbližší kopec s názvom Hoher Gjaidstein (2794 m).

Ale poďme pekne poporiadku…

Prístupová cesta k spodnej stanici lanovky je síce spoplatnená, no my sme po nej vďaka Sommercard mohli prejsť bezplatne. Aby sme sa vyhli prípadným problémom s parkovaním, vyrazili sme s výrazným časovým predstihom a auto sme pri Dachstein Seilbahn Talstation odstavili už o 08:30.

Napriek skoršiemu príchodu sme sa však do lanovky skôr nedostali. Pri vstupe totiž boli dvaja zamestnanci, ktorí dôkladne kontrolovali rezervácie. Počkali sme teda pred budovou do 9:30 a do hornej stanice sme dorazili až o 09:50. Vtedy som prvýkrát na vlastné oči uvidel hrebeň vedúci na Kleiner a Hoher Gjaidstein.

Nechcel som zbytočne strácať drahocenný čas, takže som si rýchlo skoordinoval program s rodinkou a o 10:10 som vyrazil na Gjaidstein.

Zísť dolu popri Ice Palace (časť ľadovca zakrytá bielou plachtou) si vyžadovalo takmer nadľudský výkon. Chodník tam viedol po čistom ľade posypanom štrkom, ktorý celú situáciu iba zhoršoval. Deti tam plakali, ľudia padali, no proste peklo bez jedinej výstrahy, že tam návštevníci bez vhodnej obuvi nemajú liezť. Moje staré trangáče ma však opäť podržali a podarilo sa mi to celé zísť kontrolovaným šmykom.

Chodník ďalej viedol pár desiatok metrov po upravenom ľadovci a potom plynulo prešiel na skalný hrebeň.

Výstup na Kleiner Gjaidstein bol jednoduchý. Celý čas som stúpal po dobre značenom skalnatom hrebeni, na ktorom bolo aj pár ferratových istení. Všetky sa však dali bez problémov obísť a asi aj preto tam okrem mňa bolo viacero turistov.

Na vrchol Kleiner Gjaidstein (2734 m) som dorazil o 10:40. Bola tam zo skál postavená pyramída a mal som odtiaľ super výhľad na chatu Seethalerhütte a na Hoher Dachstein, ktorý predstavuje najvyšší bod super ferraty. Povzdychol som si…

Počasie bolo v tej chvíli ešte vynikajúce, takže som si tam už tradične spravil 360-ku:

360° fotografia: Na vrchole Kleiner Gjaidstein

Z Kleiner Gjaidstein som pokračoval hrebeňom na Hoher Gjaidstein.

Počet turistov okamžite klesol a konečne sa to začalo podobať na poriadnu alpskú túru. Trasa bola na viacerých miestach doistená ferratovými lanami, no ferratovú výbavu som s výnimkou rukavíc nepotreboval.

Pred záverečným stúpaním som si uvedomil, že Hoher Gjaidstein mi svojím tvarom pripomína Yosemitský Half Dome. Zblízka totiž tiež vyzeral ako veľká skosená guľa.

Na vrchol Hoher Gjaidstein (2794 m) som dorazil o 11:10. Od lanovky na vrchol som sa teda dostal za 60 minút, čo sa presne zhodovalo s časom uvedeným na turistických tabuliach.

Na vrchole stál kovový kríž a bol odtiaľ skvelý panoramatický výhľad na rozsiahlu náhornú plošinu Dachsteinplateau. Tá je miestami pokrytá zeleňou, miestami kamenistá a nachádzajú sa na nej aj ľadovce Hallstätter Gletscher a Schladminger Gletscher.

Aj na tomto mieste som si spravil 360-ku:

360° fotografia: Na vrchole Hoher Gjaidstein

Z vrcholu som zatelefonoval manželke s dcérou, zakýval som im a ony mi potvrdili, že ma zo stanice lanovky vidia. Pocitovo som teda bol od nich ďaleko, no zároveň ma mali stále na dohľad.

Počasie sa zhoršovalo, rozfúkal sa vietor a začalo sa zaťahovať. Bez zbytočného otáľania som teda vyrazil späť. Na Kleiner Gjaidstein som bol o 11:45 a dolu pri ľadovci o 12:00. Vtedy začalo popŕchať.

Mňa však ešte čakala najnáročnejšia časť túry. Musel som vystúpať popri Ice Palace po ľadovom chodníku. Zaťal som zuby a rozbehol som sa pluhom smerom hore. Táto technika ma dostala do polovice chodníka a ďalej som pokračoval popri fixných lanách, ktorých sa pridŕžali aj ostatní návštevníci. Tie laná však boli úplne voľné a pomáhali mi len minimálne. Dobojoval som to s nimi až hore a o 12:10 som upachtený dorazil k reštaurácii.

V reštike ma čakala manželka s dcérou. Dali sme si spolu polievku a šli sme sa postaviť do radu na lanovku. Cestou dole sme z kabínky sledovali, ako vonku prší. Na super ferrate by som vtedy naozaj byť nechcel.

Čo dodať na záver? Super ferrata mi síce nevyšla, no Hoher Gjaidstein bol veľmi príjemnou alternatívou. Počas tohto výletu som sa na Dachsteine zorientoval a už mám oveľa lepšiu predstavu o tom, čo bude odo mňa super ferrata vyžadovať. Teraz už len musím počkať na ten jeden správny moment…

Komentár mi môžeš nechať na Instagrame alebo mi ho môžeš poslať na e-mail.