Satan normálkou zo Štrbského plesa

Krajina: Slovensko
Typ: Horolezectvo nižšej obtiažnosti
Obtiažnosť: I UIAA
Topo a info: tatry.nfo.sk (cesta č.6)
Parkovanie: 49.119783526601545, 20.064661959801693
Trasa: satan-zo-strbskeho-plesa.gpx

Minulosť

V septembri 2020 som bol prvýkrát na Rysoch a cestou dolu moju pozornosť upútal protiľahlý vrch, ktorý mi pripomínal netvora z filmu Predátor. Pomocou mapy som neskôr identifikoval, že ten vrch sa volal Satan (2421 m).

O mesiac neskôr, v októbri 2020, sa mi cestou z Kôprovského štítu naskytol ďalší zaujímavý pohľad. Náhodná turistka stála zoči-voči tatranskému obrovi. Bol to opäť Satan.

Od týchto dvoch udalostí mi Satan ostal vrytý v pamäti a bez problémov som ho vedel identifikovať z takmer ľubovoľného uhla. Vtedy som však ešte netušil, že sa mi naň o šesť rokov neskôr podarí aj vystúpiť.

Súčasnosť

Koncom júla 2026 sme s manželkou a dcérou strávili pár prázdninových dní na Štrbskom Plese.

Byť len tak v Tatrách a nikam sa neštverať bolo pre mňa nepredstaviteľné, no zároveň som nechcel nijako výrazne narušiť rodinný program. Hľadal som si preto túru, z ktorej by som sa vedel vrátiť ešte pred obedom.

Vo Furkotskej, Mlynickej a Mengusovskej doline som už mal všetky turistické trasy prejdené, a tak mi napadlo, že nastal čas využiť oprávnenie na vykonávanie horolezectva nižšej obtiažnosti. To som získal úspešným absolvovaním základného kurzu horolezectva vo Vysokých Tatrách.

S úmyslom nájsť si cieľ s obtiažnosťou I-II UIAA som nazrel do mapy a môj pohľad okamžite padol na Satana. Pozrel som si topo na tatry.nfo.sk, prečítal som si parádny blog od Martina Bartoňa a trochu som povyzvedal aj u známych, ktorí tam už boli. Trasa vyzerala byť orientačne jednoduchá, obtiažnosť zvládnuteľná, predpoveď bola stabilná. No proste bolo vymaľované… 🙂

V utorok večer som si v zmysle návštevného poriadku Tatranského národného parku zaregistroval túru, pobalil veci a šiel som späť. Bez budíka som z postele vyskočil o 05:30 a už o 05:45 som naprázdno prešľapoval z miesta na miesto. Návštevný poriadok TANAP-u totiž vyžadoval, aby som vyrazil až hodinu po východe slnka, čo v daný deň pripadlo na 06:10. To čakanie bolo nekonečné!

Keď na hodinkách naskočilo šesť hodín, vyrazil som z hotelovej izby ako namydlený blesk. Po vodopád Skok som predbehol približne dvadsať turistov a v duchu som sa sám seba pýtal, načo som vlastne čakal, keď sa tu už vo veľkom turistikuje.

Nad Skokom pofukoval studený vietor, takže goráčka mi prišla vhod. Pri jej obliekaní som si na lávke pod Satanom všimol dve postavy v čiernom. Uvedomil som si, že v žľabe budú nado mnou a budem musieť dávať pozor, aby ma netrafil nejaký nimi uvoľnený kameň.

O 07:30 som za Anjelským Hangom odbočil z turistického chodníka doprava k lávke pod Satanom. Chodník bol značený skalnými mužíkmi a bol až podivuhodne dobre vyšliapaný.

Bol som už takmer pod stenou, takže som k oranžovým nohaviciam a oranžovej bunde pridal ešte aj oranžovú prilbu.

Prechod lávkou pod Satanom mi nespôsobil žiadne problémy. Orientačne bola jednoduchá a terén tiež nebol nijako extra náročný. Turistický chodník to však určite nebol, na to by potreboval pár kramlí a v závere možno aj nejakú tú reťaz.

O 08:00 som prešiel z lávky do žľabu. Žľab bol celkom strmý, spočiatku skôr trávnatý a neskôr plný skál.

V prvej tretine žľabu som dobehol postavy v čiernom. Bol to mladý poľský pár bez akejkoľvek výbavy a z nášho stretnutia boli obaja evidentne nervózni. Keď som ich míňal, napätie sa dalo doslova krájať. Netušil som však prečo.

Zhruba v dvoch tretinách žľabu som prešiel z jeho pravej strany na ľavú. Správne miesto mi ukázali skalní mužíci a potvrdila mi ho aj aplikácia Mapy.com. V tej je mimochodom celý výstup normálkou detailne vyznačený ako trasa s obmedzeným vstupom.

O 08:30 som prišiel do Sedielka pod Satanom a o ďalších päť minút som už stál na južnom vrchole Satana.

Odfotil som tam túto 360-ku:

360° fotografia: Na južnom vrchole Satana

Na fotke mám po ľavej ruke Mlynickú dolinu a nad ňou Soliskový hrebeň, spoza ktorého trochu vykúka aj Kriváň. Na konci doliny krásne vidno Capie pleso.

Po pravej ruke mám Mengusovskú dolinu a výhľad týmto smerom sa mi páčil oveľa viac. Na prvú šupu som z vrcholu rozoznal Malé i Veľké Hincovo pleso, Voliu vežu, Rysy, Vysokú a v pozadí dokonca aj Gerlach.

Popradské a Štrbské plesá za mojím chrbtom snáď netreba ani spomínať.

O 09:00 som zahájil zostup rovnakou trasou a v žľabe som opäť naďabil na poľskú dvojicu, ktorá sa ešte stále morila s výstupom.

Slečna napredovala štvornožky a evidentne bojovala nielen so svojou kondíciou, ale aj so strachom z výšok. Až teraz mi došlo, že ich nervozita pri našom prvom stretnutí bola zrejme spôsobená tým, že v tomto teréne nemali čo hľadať a báli sa, či ich týpek celý v oranžovom nepošle preč.

O 09:50 som dole pri Anjelskom Hangu stretol osemčlennú výpravu, ktorá natáčala televíznu reláciu Televíkend. Rovnako ako ja, aj oni v ten deň mierili na Satana. Záznam z ich výstupu sa dá nájsť na webe Slovenskej televízie.

Na žltom turistickom chodníku som si prilbu schoval do batoha a rozbehol som sa dole dolinou.

Oproti mne šli čoraz väčšie tlupy turistov a na reťaziach pri vodopáde Skok dokonca vytvorili zápchu. Podarilo sa mi však pomedzi nich celkom rýchlo preštrikovať a o 11:10 som dorazil k Štrbskému plesu.

Celá túra mi teda zabrala päť hodín a po rýchlej sprche som stihol ešte aj obed s rodinou.

Výstup na Satana síce nebol mojím snom, no som veľmi rád, že sa mi ho podarilo takto spontánne zrealizovať. Výhľady z vrcholu boli naozaj parádne a podmienky som mal takmer ideálne. Až sa mi nechce veriť, ako to do seba všetko dokonale zapadlo.

Komentár mi môžeš nechať na Instagrame alebo mi ho môžeš poslať na e-mail.