Východná Žeruchova veža - Južný pilier
Naša prvá cesta na tatranskom kurze viedla Južným pilierom na Východnú Žeruchovú vežu.
Cesta mala 7 dĺžok obtiažnosti III UIAA, v šiestej dĺžke bolo jedno ťažšie miesto za V UIAA. V celej ceste boli kvalitné borhákové štandy a na naše počínanie dozeral inštruktor Peťo. Výstup spod steny na vrchol nám trval cca 4 hodiny a zostup pod stenu cca 1 hodinu.
Bola to naša vôbec prvá cesta na vlastnom istení a s odstupom času musím uznať, že na tento účel bola ideálna. Úvodné dĺžky sú totiž v relatívne položenom teréne a presne taký terén chceš, keď sa učíš zakladať. Nechceš byť niekde, kde sa ledva udržíš a bojuješ tam o holý život. Chceš byť niekde, kde máš čas sa poobzerať okolo seba, nájsť vhodnú špáru a v kľude si poskúšať či do nej lepšie zapasuje friend alebo vklínenec.
Okrem tutových friendov a offsetových vklínencov sa nám kde tu podarilo aj obhodiť skalu slučkou. Peťo nám počas kurzu požičal sadu tricamov a tie ma prekvapili svojou univerzálnosťou. Sú to také “friendovklínence”, ktoré pasujú aj do špár, kde sa nič iné osadiť nedá, takže dnes už lezieme s vlastnou sadou 😉
Prvých päť dĺžok sme vyšli v pohode v nástupovkách a do šiestej s kľúčovým miestom sme si radšej dali lezky. Pod kľúčovým miestom našťastie boli nabité nejaké skoby a aj keď ich pevnosť bola otázna, tak cvaknutie karabíny do kovového istenia vždy zahreje pri srdci a dodá človeku odvahu 🙂
Čo sa týka samotného kľúčového miesta, tak Peťo mi detailne vysvetlil kde nájdem chyt, kde bude stup, či kde založím friend. A presne tak aj bolo. Cez kľúčové miesto sme teda prefrčali ako nič a zvyšné dĺžky sme už dotiahli opäť v nástupovkách na krátkom lane.
360° fotografia: Na vrchole Východnej Žeruchovej veže
Z vrcholu sme zostúpili zadnou stranou do Predného Žeruchového sedla a odtiaľ sme dolu schádzali žľabom, v ktorom neskôr boli dva 50 metrové zlaňáky. Prvý sme zlanili normálne a na druhom sme si ukázali ako spustiť zraneného spolulezca cez reverso. Ja som bol ten akože zranený a teda moc príjemné to spúšťanie pre mňa nebolo. Radšej by som to zlanil sám, ale na kurze sa toho treba naučiť a vyskúšať si čo najviac, takže som to predsa len vydržal.
Po druhom zlaňáku sme už choďákom cez trávy a sute pokračovali až na turistický chodník, odkiaľ sme zišli dolu na chatu.
Komentár k článku mi môžeš nechať na Instagrame alebo mi ho môžeš poslať na e-mail.